Pamätníci Nežnej revolúcie si zrejme ešte spomenú na to, že medzi prvými boli na „barikádach“ herci a rozliční umelci. Spolu so študentami a bežnými ľuďmi sa im napokon podarilo zvrhnúť komunizmus a nastoliť u nás „demokraciu“. A zrejme práve táto „nenahraditeľnosť“ v hercoch a umelcoch zostala, pretože sa opäť stavajú proti vláde. Tej súčasnej, ľavicovo orientovanej, ktorá chce pomôcť bežným ľuďom.
Ich politické názory ľudí nezaujímajú
Mnohým ľuďom, ktorí nie sú spokojní s vývojom na Slovensku po Nežnej revolúcii, však opätovné angažovanie sa hercov a umelcov v našej politike prekáža. Niežeby na to nemali právo, ale intenzita a najmä spôsob ako to robia sa nepáči bežným Slovákom, ktorí chcú mať už konečne pokoj od neustáleho hašterenia politikov, čo má za dôsledok klesanie životnej úrovne. Zaujímavý pohľad na celú situáciu ponúkol v statuse Eduard Chmelár, politický komentátor, historik a poradca premiéra Roberta Fica, podľa ktorého herci, ktorí si myslia, že ľudí zaujímajú ich politické názory, sa hlboko mýlia.
Niektorí herci myslia, že ľudí zaujíma ich politický názor, že ho musia prejaviť všade.
Eduard Chmelár, politický komentátor, historik poradca premiér Roberta Fica
Chmelár opísal svoj zážitok z obeda s filmovou producentkou a vdovou po našom najslávnejšom režisérovi Deanou Horváthovou-Jakubiskovou. „Pristavila sa pri nás známa herečka maďarského pôvodu (jej meno neuvediem, aby som jej neuškodil) a porozprávala nám, ako má strach povedať svoj názor pred svojimi aktivistickými kolegami.
Pred pár dňami mi volala iná známa pani, ikona slovenského herectva, rozhorčená z toho, že v Činohre SND premiérujú novú hru, v ktorej citujú Fedora Gála, Ivetu Radičovú atď., že v tom odmietla účinkovať, a že to musím vidieť, lebo taký úzkoprsý politický agitprop od päťdesiatych rokov na našej najvýznamnejšej divadelnej scéne ešte neuvádzali,“ prezradil Chmelár.
Na tribúnach za národ isto nehovoria
„Mnohí ľudia už prestali chodiť do divadla, lebo nemôžu uveriť tým progresivistickým tribúnom ich postavy. Čo sa to deje s našimi hercami?“ pýta sa politický komentátor, podľa ktorého známe tváre našich hereckých osobností využili v roku 1989 a vytiahli ich na revolučné tribúny, aby presvedčili masy, že komunistický režim musí padnúť.
„Odvtedy si niektorí herci myslia, že ľudí zaujíma ich politický názor, že ho musia prejaviť všade: na odovzdávaní filmových cien, na tanečnej show alebo v rozhovore, ktorý sa mal pôvodne týkať ich tvorby,“ konštatuje Chmelár.
A čo je horšie, povyšujú sa nad ľud, cítia sa byť elitou a urážajú jednoduchých ľudí, že sú nevzdelaní, a teda nemajú právo vyjadrovať sa k veciam verejným…
Eduard Chmelár, politický komentátor, historik poradca premiér Roberta Fica
„Svoje rečnícke kreácie na tribúnach demonštrácií jedného politického zafarbenia berú ako svoju životnú úlohu, podľahli falošnému pocitu, že hovoria za národ, hoci iba zneužívajú svoj herecký talent a techniku hlasu na manipuláciu davom.
A čo je horšie, povyšujú sa nad ľud, cítia sa byť elitou a urážajú jednoduchých ľudí (ako Magda Vášáryová alebo Eva Pavlíková), že sú nevzdelaní, a teda nemajú právo vyjadrovať sa k veciam verejným… Moje zlaté, keby o práve prejaviť svoj názor v demokratickom štáte malo rozhodovať vzdelanie a múdrosť, museli by ste vy dve mlčať ako hrob,“ prízvukuje historik.
Nepredstavujú fundované a relevantné názory
Chmelár ďalej dodáva, že do toho všetkého si prečítal názor ďalšieho herca Mateja Landla na dnešných mladých ľudí. „Nechtiac sa mu podarilo vytvoriť až metafyzický oxymoron. Dnešní mladí ľudia si vraj vôbec nevážia slobodu… Tak asi preto volia Progresívne Slovensko, ktoré podporuje Matej Landl.
Dokonale absurdné,“ pozastavuje sa Chmelár nad realitou dnešných dní. Podľa neho by bolo treba mladým ľuďom vysvetliť, že v roku 1989 sme neštrngali kľúčmi preto, aby sme diktatúru strany nahradili diktatúrou kapitálu, že sme nestrihali ostnaté drôty na Devíne preto, aby sme ich presunuli na našu východnú hranicu, že sme nehľadali nových nepriateľov na Východe.
Herectvo je poctivé remeslo, ale len na javisku. Kým to títo tribúni nepochopia, nebude ich spoločnosť považovať za umelcov, ale za komediantov.
Eduard Chmelár, politický komentátor, historik poradca premiér Roberta Fica
„Ale snívali o svete bez hraníc, že sme nezrušili cenzúru preto, aby sme ju nahradili „moderovaním sociálnych dietí“, „reguláciou webov“ a „opatreniami na ochranu demokracie“, ako znejú novotvary propagandistického newspeaku. Herci sa dnes správajú ako zaslúžilí partizáni, ktorí pri vatre rozprávajú príbehy a napomínajú mládež, aby si vážila, čo pre ňu vybojovali, no pritom umŕtvujú nespokojnosť so súčasným stavom,“ sarkasticky poznamenáva politický komentátor.
Mohlo by vás zaujímať:
Dnešný verejný diskurz podľa Chmelára trpí tým, že filozofov, sociológov, psychológov, vedcov, ktorí majú k stavu našej spoločnosti čo povedať, sme nahradili hercami, ktorí odvádzajú našu pozornosť povrchnými propagandistickými floskulami. „Oni nepredstavujú fundované a relevantné názory, oni nám tú fundovanosť a morálnosť iba hrajú a predstierajú, že sú v politickom ringu dôležití.
Nie sú. Sú len karikatúrou „aktorokracie“ – vlády hercov. Herectvo je poctivé remeslo, ale len na javisku. Kým to títo tribúni nepochopia, nebude ich spoločnosť považovať za umelcov, ale za komediantov,“ zakončil bez servítky pred ústami Eduard Chmelár svoj pomerne ostrý status.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Chmelár si „podal“ hercov usilujúcich sa ovplyvňovať našu politiku. TOTO sa im určite páčiť nebude