Bývalý šéf Transparency: Projekt Fórum je legitímna kauza a Denník N mal dávno odstaviť otca Šimečku

Šípoš zároveň upozorňuje na aktivizmus novinárov, slabý odstup od mimovládok a fakt, že Slovensko síce má vážne problémy s kultúrou vládnutia, ale korupcia podľa neho nie je najväčší problém krajiny.

Bývalý dlhoročný riaditeľ Transparency International Slovensko Gabriel Šípoš v rozhovore pre Postoj otvoril viacero citlivých tém slovenského mediálneho a mimovládneho prostredia. Na pozadí kauzy občianskeho združenia Projekt Fórum Marty Šimečkovej hovorí o dvojitom metri novinárov, slabom vyvodzovaní zodpovednosti v treťom sektore, konfliktoch záujmov v médiách aj o tom, že slovenská verejná debata často nedokáže rovnako prísne posudzovať „našich“ a „cudzích“.

„Máme pre vládu veľké štandardy a hneď hovoríme, ako by mali politici odstupovať, ale keď majú ukázať zodpovednosť za svoje prešľapy novinári či mimovládky, akoby tie isté štandardy už neplatili,“ povedal Šípoš.

Šípoš pritom nehovorí ako človek zvonka. Roky pôsobil v protikorupčnom a mimovládnom prostredí, viedol Transparency International Slovensko a v minulosti sa venoval aj profesionalite médií v projekte Slovak Press Watch. O to tvrdšie vyznieva jeho kritika prostredia, ktoré sa samo často stavia do pozície morálnej kontroly politiky.

Denník N mal podľa neho odstaviť Milana Šimečku

Najvýbušnejšia časť rozhovoru sa týka Denníka N a Milana Šimečku, otca predsedu Progresívneho Slovenska Michala Šimečku. Šípoš hovorí, že nerozumie tomu, prečo Denník N necháva Milana Šimečku komentovať slovenskú politiku.

„Zdá sa mi fakt neuveriteľné, že Denník N už dávno nespravil rozhodnutie a Milana Šimečku neodstavil z politického komentovania,“ povedal.

Podľa Šípoša nestačí, ak médium pri takomto konflikte záujmov iba uvedie, že ide o otca lídra PS. Konflikt podľa neho neprestáva existovať tým, že sa prizná. Problém je samotná dôveryhodnosť komentovania politiky človekom, ktorého syn je predsedom najsilnejšej opozičnej strany.

„Prečo má človek vôbec veriť tomuto komentátorovi, že jeho názor nie je vedený snahou pomôcť synovi v politickej kariére?“ pýta sa Šípoš.

Dodáva, že podobné veci treba posudzovať nielen podľa toho, ako ich redakcia vníma interne, ale aj podľa toho, ako pôsobia navonok. „Ak si dôveru ľudí máte zaslúžiť, musíte si ju zachovať nielen interne, ale musíte brať vážne aj to, ako sa veci javia. Toto predsa riešia aj sudcovia,“ uviedol.

Konflikt záujmov sa podľa Šípoša prenáša aj do komentárov

Šípoš podobne kritizuje aj spôsob, akým médiá riešia konflikty záujmov vo všeobecnosti. Nerozumie napríklad tomu, ak šéfredaktor povie, že novinár v konflikte záujmov nebude o niektorých témach písať ako reportér, ale môže ich ďalej komentovať.

„V prípade Moniky Tódovej sa mi to zdalo veľmi zvláštne a neporozumel som tomu. Však konflikt záujmov sa prenáša aj na názory,“ povedal.

Podľa neho je to problém najmä v čase, keď je dôvera v štandardné médiá oslabená a keď sa veľká časť verejnosti pozerá na médiá cez podozrenie z politickej zaujatosti.

Projekt Fórum je podľa Šípoša legitímna téma

Šípoš sa v rozhovore vyjadril aj ku kauze Projekt Fórum, teda občianskeho združenia Marty Šimečkovej. Podľa neho je táto kauza legitímnou verejnou témou, hoci pripúšťa, že mohlo ísť aj o zneužitie štátu pri získavaní informácií.

„Základom demokracie je, že politické strany súperia o moc a štátna správa je mimo toho,“ povedal. Zároveň však dodal, že „aj tu vyplávalo na povrch viac relevantných vecí“ a preto kauzu považuje za problém.

Odmieta argument, že nejde o kauzu Progresívneho Slovenska alebo Michala Šimečku. Podľa neho známi ľudia z tretieho sektora robili dobré veci, ale to neznamená, že sa pri ich prešľapoch má prižmurovať oko.

„Známi intelektuáli, známa mimovládka, známi ľudia robili dobré veci a pomáhali robiť zo Slovenska silnejšiu demokraciu, ale to neznamená, že teraz preto prižmúrime oči,“ uviedol.

Platenie súkromného telefónu označil za nezmysel

Mimoriadne kritický bol pri otázke preplácania telefónu Michala Šimečku z peňazí združenia. Argument, že niekto moderoval zadarmo, a preto mu bol platený telefón, označil za nezlučiteľný s princípmi eticky spravovanej organizácie.

„Argument, že som moderoval zadarmo, tak som dostal zaplatené za telefón, ako uviedol Milan Šimečka, to mi pripadá ako neskutočné rozmýšľanie nezlučiteľné s princípmi eticky dobre spravovanej organizácie, hoci aj neziskovej,“ povedal.

Šípoš dodal, že ako donor by bol z takéhoto konania nešťastný.

„Ako môžete platiť niekomu súkromný telefón? To mi nedáva zmysel, vôbec si nárokovať niečo také,“ uviedol.

Kauzu Projekt Fórum označil za vec, ktorá sa má dotiahnuť do konca. „Znie to ako drobnosť, ale aj na pomery mimovládok je to brutálna neprofesionalita a amaterizmus,“ povedal.

Prípad Grassmeier podľa neho zostal nedoriešený

Rozhovor sa vracia aj k vyše dvadsať rokov starej plagiátorskej kauze v denníku SME. Šípoš vtedy odhalil, že texty v kultúrnej rubrike SME uverejňované pod menom Edwina Grassmeiera nápadne pripomínali články nemeckého magazínu Der Spiegel.

Dnes hovorí, že prípad považuje za dodnes nedoriešený.

„Prípad s Grassmeierom je dodnes v podstate nedoriešený. Oficiálne vysvetlenie bolo, že to nejaký človek robil pre SME zadarmo, no následne zmizol bez stopy,“ povedal.

Na otázku, či si myslí, že Grassmeier skutočne existoval, odpovedal jednoznačne: „Nie.“

Pripomenul, že išlo o vyše sto článkov, často exkluzívne rozhovory s kultúrnymi osobnosťami, ku ktorým slovenské médiá bežne nemali prístup. Za zvláštne považuje, že to mohlo trvať tak dlho a v takej kvantite.

Vtedajším šéfredaktorom SME bol Milan Šimečka. Podľa Šípoša síce ponúkol rezignáciu, ktorú vydavateľ neprijal, no práve to považuje za príklad slabého vyvodzovania zodpovednosti.

„To je opäť taký malý príklad toho, aké máme pre vládu vysoké štandardy a ako hneď ukazujeme na ostatné krajiny, ako by mali politici odstupovať, ale keď majú ukázať zodpovednosť za svoje prešľapy novinári či mimovládky, tak sa to robí rovnako ťažko a akoby pre nás tie štandardy neplatili,“ povedal.

Novinári podľa neho často strácajú odstup

Šípoš kritizoval aj spôsob, akým slovenské médiá pokrývajú korupčné témy. Podľa neho je pri nich cítiť viac aktivizmu, než by od médií čakal.

„Všeobecne sa mi zdá, že pri týchto témach cítiť väčší aktivizmus, ako by som od médií čakal,“ uviedol.

Dodáva, že niekedy mu chýbal novinársky odstup od zdrojov aj od mimovládok. Ako príklad uviedol vlastnú skúsenosť z čias Transparency.

„Sám si pamätám, že keď som niekedy niečo kritizoval a prišiel za mnou novinár, aby dostal moje vyjadrenie, tak nemal odo mňa kritický odstup. Pre mnohých novinárov bolo to, čo hovorí mimovládka alebo nejaký jej expert, svätou pravdou,“ povedal.

Podľa Šípoša sa u nás málo objektívne kritizujú mimovládky aj niektorí experti. Chýba mu aj spätná kontrola toho, kto sa vo verejnej debate opakovane mýlil a komu sa napriek tomu stále dáva priestor.

Z novinárov sa stávajú influenceri

Za problém považuje aj správanie niektorých novinárov na sociálnych sieťach. Podľa Šípoša je u viacerých reportérov viditeľné, komu fandia alebo koho neznášajú.

„Je fakt, že niektorí slovenskí novinári, a nemyslím tým komentátorov, nestrannosť na sociálnych sieťach príliš neriešia. Sú veľmi otvorení, je jasné, komu fandia alebo koho nenávidia,“ povedal.

Takéto správanie označil za neprofesionálne.

„Mne sa to zdá úplne neprofesionálne a nevhodné a u mňa to podkopáva ich schopnosť byť nad vecou a písať objektívne,“ dodal.

Podľa neho by väčší odstup pomohol aj dôveryhodnosti tradičných médií. Vznik táborových médií podľa Šípoša prispieva k rastu vzájomnej nedôvery v spoločnosti a časť tohto rozpadu majú na svedomí aj samotní novinári.

Slovenské médiá málo chvália aj to, čo sa podarilo

Šípoš však médiám nevyčíta iba aktivizmus. Tvrdí aj to, že slovenská žurnalistika je oproti anglickej osobnejšia a menej ochotná oceniť veci, ktoré sa podarili.

„Rozdiel medzi slovenskými a anglickými médiami je aj v tom, že tu vidím viac chvály za to, čo sa podarilo. Nielen v politike, ale aj v iných sférach. To mi v našom priestore stále chýba,“ povedal.

Ako príklad uviedol aj vládu Igora Matoviča. Podľa Šípoša si za chyby a zlé rozhodnutia zaslúžila kritiku, no zároveň sa za nej rozbehli viaceré procesy, ktoré médiá dostatočne neocenili.

„V zásade to platí aj smerom k Igorovi Matovičovi, za ktorého sa mnohé procesy konečne rozbehli. Napriek tomu je to mediálne nedocenená vec,“ uviedol.

Spomenul aj reformy a nástroje, ktoré Slovensko podľa neho posunuli medzi najotvorenejšie krajiny v prístupe k informáciám: infozákon, povinné zverejňovanie zmlúv, dostupný obchodný register, kataster či protischránkový register.

„Keď sa pozriem na svet, tak Slovensko je v špičke vo zverejňovaní informácií, a to aj za súčasnej Ficovej vlády,“ povedal.

Slovensko podľa neho nie je v ideálnom stave, ale ani v katastrofe

Šípoš sa vyjadruje aj k súčasnému stavu Slovenska. Dianie sleduje so znepokojením, najmä pre zvraty v súdnych procesoch, legislatívne zmeny a slabší tlak niektorých médií.

Zároveň však odmieta úplne katastrofický pohľad.

„Môj súčasný nadhľad mi hovorí, že by to mohlo byť ešte horšie. Vidím, že médiá môžu stále fungovať, kritika stále zaznieva, voľby sú stále regulárne,“ povedal.

Pri porovnaní so svetom upozorňuje, že v mnohých krajinách by sa novinári a aktivisti báli o život, zatiaľ čo na Slovensku možno stále slobodne kritizovať vládu, žiadať informácie a publikovať.

„Bohužiaľ, asi tak v polovici krajín sveta by ste sa báli o život v zásade každý týždeň a nemohli by ste robiť také veci, aké môžete na Slovensku,“ uviedol.

Korupcia nie je podľa neho najväčší problém Slovenska

Zaujímavé je aj to, že bývalý šéf Transparency nepovažuje korupciu za najväčší problém Slovenska.

„Určite to nie je náš najväčší problém,“ povedal.

Za dôležitejšie dnes označuje širšiu tému spravodlivosti, ekonomiku a najmä kultúru vládnutia.

„Ako kľúčový problém aktuálne vnímam asi kultúru vládnutia na Slovensku, keď sa prideľujú trafiky, dotácie a pre politickú podporu sa ohýbajú a prispôsobujú zákony,“ uviedol.

Podľa neho štýl vládnutia ovplyvňuje všetko ostatné. Slovensko síce prijalo množstvo pravidiel z fungujúcich krajín, no ukazuje sa, že kultúra vládnutia sa vie prispôsobiť aj dobrým pravidlám.

Médiá podľa neho podcenili migráciu

Šípoš hovorí aj o témach, ktoré slovenské médiá podľa neho neuchopili dostatočne. Jednou z nich je migrácia.

„Ak novinári mohli niečo lepšie reflektovať, bola to podľa mňa téma migrácie,“ povedal.

Podľa neho nejde o jednoduchú tému „áno alebo nie“, ale o vážny a dlhodobý problém, pri ktorom treba riešiť mieru migrácie, reguláciu aj kultúrne detaily. Slovensko podľa neho dlhodobo podceňuje migráciu aj životné prostredie, hoci obe témy budú výrazne ovplyvňovať kvalitu života.

Kiska, Korčok a Drlička: chyby „našich“ sa nemajú prehliadať

Šípoš pripomenul aj viaceré prípady verejných osobností, ktoré patria skôr k protificovskému alebo liberálnemu prostrediu. Pri Andrejovi Kiskovi povedal, že aj keď k nemu mal väčšie sympatie než k Ficovi, bolo legitímne riešiť financovanie kampane a daňové otázky.

„Aj tak som považoval pri tomto škandále za dôležité netváriť sa, že to nevidím, len aby som mu tým neškodil,“ povedal.

Podobne sa vyjadril aj k Ivanovi Korčokovi v súvislosti s kauzou slovenského predsedníctva v EÚ. Po tlačovej konferencii Transparency podľa Šípoša na ministerstve zahraničných vecí najskôr sľubovali ústretovosť, no potom sa dokumenty skrývali.

„Privítal nás veľmi ústretovo, že nám všetko poskytnú, všetko vysvetlia, že nemajú čo skrývať, a potom poskrývali, čo sa dalo. Viaceré dokumenty zmizli. Neviem, aká bola jeho úloha, ale proste to prikryl a nikdy poriadne nevysvetlil, čo sa tam dialo,“ povedal o Korčokovi.

Kritizoval aj Mateja Drličku, ktorý sa po kauze predsedníctva neskôr podieľal na organizácii večera Bielych vrán. Podľa Šípoša bolo neprimerané, aby organizátori Bielej vrany spolupracovali s človekom, ktorého staršia kauza nebola vysvetlená a pri ktorej nevyvodil zodpovednosť.

„Bol som sklamaný z toho, že bol pozvaný spolupodieľať sa na organizácii. Zdá sa mi to neprimerané. On tú kauzu nikdy nevysvetlil,“ povedal.

Potrebujeme viac sivej, menej čiernobieleho delenia

V závere rozhovoru Šípoš hovorí, že médiá často škodlivo delia ľudí na dobrých a zlých. Pripomína, že aj ľudia, ktorí spravili pre Slovensko veľa dobrého, majú slabé miesta a chyby.

„Pripomínať ľuďom ich omyly a slabé stránky je veľmi dôležité pre správne nastavovanie pravidiel. Je to niečo podobné ako u Šimečkovcov. Spravili pre Slovensko veľmi veľa dobrého, ale netvárme sa, že konflikt záujmov neexistuje a že teraz len pre ich zásluhy budeme privierať oči pri ich chybách,“ povedal.

„Škodlivý prístup v novinárčine, ktorý, bohužiaľ, často vidím, je delenie ľudí len na bielych a čiernych. My pritom potrebujeme viac sivej. Každý z nás je zmesou, nikto nie je len dobrý a len zlý a tak by to aj mali médiá vykresľovať,“ dodal.

Zdroj: postoj