Opozícia pred časom doslova šalela pri tom, keď podľa nej osoby blízke strane Smer-SSD dostali od generálneho prokurátora § 363. Jeho udelením sa vraj de facto udelila milosť trestne stíhanému korupčníkovi či „zlodejovi“. Generálny prokurátor Maroš Žilinka síce niekoľkokrát tento mýtus vyvrátil a prízvukoval, že tým sa trestní stíhanie v žiadnom prípade nezastavuje, opozícii to bolo ale jedno a zlý bol aj tak on.
Využívanie § 363 stále klesá
Využívanie mimoriadneho opravného prostriedku podľa § 363 Trestného poriadku obvineným smerákom a ich nominantom bolo pre opozíciu tromfom v ich ťažení za „spravodlivosťou“ a proti generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi, ktorý dookola vysvetľoval, že žiadne svoje právomoci neprekračuje ani neporušuje zákon. Žilinkovi už došla trpezlivosť a „vybuchol mu dekel“, a v statuse zhrnul, ako bol využívaný § 363 Trestného poriadku, pričom podľa neho tieto fakty nemožno ignorovať.
Štatistické údaje Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (GP SR) podľa Žilinku potvrdzujú, že od jeho nástupu do funkcie generálneho prokurátora (10.12.2020) dochádza KAŽDOROČNE K POKLESU využívania mimoriadneho opravného prostriedku podľa § 363 Trestného poriadku (TP). Podľa tohto ustanovenia „generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon“.
Štatistiky hovoria jasnou rečou
Aké sú teda fakty a štatistiky? „V roku 2023 bol zaznamenaný HISTORICKY NAJVYŠŠÍ POČET NÁVRHOV na postup podľa § 363 TP, ktoré bol generálny prokurátor povinný vybaviť. Bolo ich 728(!). GP SR v roku 2022 zaevidovala 608 (-120) takých návrhov, v roku 2021 to bolo 638 (-90), v roku 2020 ich bolo 523 (-205), v roku 2019 to bolo 457 (-271), v roku 2018 ich bolo 499 (-229), v roku 2017 išlo o 466 (-262) a v roku 2016 celkom 608 (-120) návrhov,“ zhrnul generálny prokurátor, ktorý v štatistikách pri § 363 Trestného poriadku pokračoval aj ďalej.
V roku 2023 bol zaznamenaný HISTORICKY NAJNIŽŠÍ PODIEL ZRUŠENÝCH PRÁVOPLATNÝCH ROZHODNUTÍ NA CELKOVOM POČTE PODANÝCH NÁVRHOV. Tento podiel predstavoval 10,71 %(!). V roku 2022 bol tento podiel 13,65 % (+2,94 %), v roku 2021 predstavoval 13,95 % (+3,24 %), v roku 2020 to bolo 16,25 % (+5,54 %), v roku 2019 dokonca 19,26 % (+8,55 %), v roku 2018 predstavoval 18,44 % (+7,73 %), v roku 2017 išlo o 18,45 % (+7,74 %) a v roku 2016 to bolo 15,13% (+4,42 %).
Fakty z nálezu Ústavného súdu
V roku 2023 došlo podľa Maroša Žilinku k HISTORICKY NAJNIŽŠIEMU POČTU PRÍPADOV, v ktorých bol uplatnený § 363 TP, aj v ABSOLÚTNYCH ČÍSLACH. „Stalo sa tak v 78(!) veciach. V roku 2022 išlo o 83 (+5) prípadov, v roku 2021 to bolo 89 (+11) vecí, v roku 2020 išlo o 85 (+7) vecí, v roku 2019 to bolo 88 (+10) vecí, v roku 2018 išlo o 92 (+14) vecí, v roku 2017 to bolo 86 (+8) prípadov a v roku 2016 išlo o 92 (+14) vecí,“ dodal ešte generálny prokurátor, ktorý navyše vysvetlil fakty vyplývajúce aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 21.06.2023, sp. zn. PL. ÚS 1/2022-270:
- Mimoriadnym opravným prostriedkom podľa § 363 TP sa sleduje náprava porušenia zákona právoplatným rozhodnutím prokurátora alebo policajta v prípravnom konaní. Ide tak o súčasť ochrany zákonnosti prípravného konania, ktorá je zverená prokuratúre a napĺňa pozitívny záväzok štátu viesť trestné stíhanie, ktoré spĺňa požiadavky zákona.
- Ustanoveniami § 363 a nasl. TP sa napĺňa zásada zákonnosti trestného konania v štádiu prípravného konania, a tým sa poskytuje ochrana práv a zákonom chránených záujmov tých, proti ktorým sa vedie trestné konanie, poškodeného a zúčastnenej osoby, ale aj štátu z hľadiska jeho záujmu na náležitom zistení trestných činov a spravodlivom potrestaní ich páchateľov podľa zákona pri rešpekte k základným právam a slobodám fyzických osôb a právnických osôb.
- Možnosť ultimatívneho odstránenia nezákonnosti už v prípravnom konaní podľa § 363 TP síce prináša zásah do stability nezákonného rozhodnutia prokurátora alebo policajta, ale je to v záujme dôvery v zákonné a spravodlivé rozhodovanie, čím sa zabezpečuje účel trestného konania (§ 1 TP) už v štádiu prípravného konania bez následnej zbytočnej kontaminácie ďalších štádií trestného konania.
- Rozhodnutia generálneho prokurátora vydané podľa § 363 TP nezasahujú do súdnej moci, nenahrádzajú účinky rozhodnutia sudcu pre prípravné konanie a neodnímajú účinky súdnym rozhodnutiam. Právomoci generálneho prokurátora pri rozhodovaní podľa § 363 TP s rozhodovaním sudcu pre prípravné konanie sa ani neprekrývajú a každý z nich pôsobí v rámci jemu zverených právomocí.
- Rozhodovanie generálneho prokurátora podľa § 363 TP má procesný charakter a jeho rozhodnutie nepredstavuje prekážku pokračovania v trestnom konaní a podania obžaloby na súde.
- Výnimočnosť použitia mimoriadnych opravných prostriedkov neznačí ojedinelosť ich využívania.
Podľa Maroša Žilinku tento ÚČINNÝ PROSTRIEDOK NÁPRAVY, zaručujúci odstránenie porušenia zákonnosti ešte v prípravnom konaní BOL APLIKOVANÝ, keď bolo v rozhodnutiach prokurátora alebo policajta, alebo v konaní, ktoré im predchádzalo, zistené zásadné porušenie zákona (zdôrazňujem, že bez ohľadu na meno a osobný status osoby obvineného) a nápravu nebolo možné zabezpečiť inými právnymi prostriedkami prokurátora.
Mohlo by vás zaujímať:
„Teda VŽDY, keď som bol ako generálny prokurátor tento postup POVINNÝ použiť,“ uviedol na samý záver Maroš Žilinka, ktorý ešte dodal, že tí, ktorí verejne opakovane prekrúcajú a vecne nepodložene spochybňujú tento mimoriadny opravný prostriedok a jeho využívanie, by mali mať vždy na zreteli výrok anglického spisovateľa Aldousa Huxleyho: „FAKTY NEPRESTANÚ EXISTOVAŤ LEN PRETO, ŽE ICH IGNORUJEME.“
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Žilinka vyvracia klamstvá opozície: Takto je to s počtom udelení § 363 Trestného poriadku