ROZHOVOR Zdena Studenková: Ako sa máte zachovať, keď vás posielajú k lopate?

Už sú tu Vianoce. Ste schopná po tom, čo sa nám všetkým stalo, vnímať ich ako po minulé roky?

Ja robím Vianoce tak, ako každý rok. Hlavne to nepreháňam. Niektorí majú už dva mesiace vopred vyvesené „cingrlátka“ po celom byte, vypekajú zákusky 1. decembra a potom sa už 24.-tého pomaly nedajú jesť. To mi nehrozí, z toho stres nemám. Ani na Vianoce nezjem viac, žalúdok mám iba jeden. Pravda však je, že od Mikuláša mám spravený stromček.

Zdobíte ho stále rovnako, alebo podliehate módnym trendom?

Ukážem vám (hľadá v mobile). Čo mňa je do módnych trendov? Ja mám môj pekný stromček a hotovo. Aha! (ukazuje stromček v zlatom prevedení a triezvo ozdobený). Takýto mám každý rok, ja ho mám rada. Stres nemám ani z darčekov, kupujem ich priebežne celý rok, takže až na dva už čakajú v skrini na svoj čas.

Čo u vás na Vianoce nesmie chýbať?  

Vanilkové rožky, recept mojej mamy. Nepreháňam to ani s pečením. Moja mama, keď nebolo 15 “koláčkov“, vždy hovorila, že to nie sú Vianoce. Tak, ako hovorila, keď nebola doma maďarská saláma, že tu sa nedá nič jesť. (Smiech). Nasušila som jabĺčka, spravím jeden dobrý čokoládový alebo šľahačkový zákusok, vanilkové rožky a možno čertove guľôčky. Inak žiadne pečenie nebude, lebo potom s tým len všetci vynukujú a na každej návšteve ti už idú oči krížom, keď ťa núkajú. My si s Brankom povieme, že si dáme o štvrtej poobede trebárs kapustnicu, po nej pauzu a po šiestej kapra, lebo napráskať sa kapustnicou, šalátom, rybou a koláčom naraz, je na žlčníkový záchvat.

Pocitovo vnímate tohoročné Vianoce ako?

Prekáža mi, že sa nemôžem len tak rozhodnúť a niekam si zájsť. Stretávame sa taká partia, vždy u niekoho doma, ale najprv musíme všetci vedieť, že sme otestovaní a zdraví, veď už nie sme “mlaďoši“. Nesloboda je v tom, že by prišli, povedzme, na predstavenie, a potom by sme zašli na drink, ale teraz to nejde. Chýba ten sociálny život, a to je aj to, čo robilo Vianoce Vianocami, že sa ľudia stretli, že niekam spolu išli… My už napríklad v divadle od 20. decembra nehráme, mohli sme s Brankon niekam zájsť. Chodieval si zalyžovať, teraz nemôže, lebo hotely sú zavreté. Alebo vlani na Silvestra sme boli na pláži v Barcelone. Chlapci sa išli vykúpať do mora, vraj sa to patrí, a ja som sedela s pohárom prosecca v bunde na deke, takže dobre bolo.

Napriek všetkému si teda Vianoce pokaziť nenecháte.

Pokiaľ nie som ja, alebo niekto z mojich najbližších, chorá, v ohrození života, no čo? Všetko raz skončí a hotovo!