ROZHOVOR Zdena Studenková: Ako sa máte zachovať, keď vás posielajú k lopate?

Divadelné texty a televízne scenáre sa učíte doma? Alebo vám stačia skúšky v divadle?

V divadle sa musíte učiť hlavne prvé dva týždne, kedy sú čítačky, kedy sa analyzuje text a hovorí o koncepcii, režisér vysvetlí svoju predstavu. Tam sa istým spôsobom herec naučí  počúvať kolegov a nastaviť si svoje veci. Potom je to na tom javisku, kde sa pracuje na preväzovaní hercovej psychológie na akciu, čiže tak sa fixuje text, ktorý je naviazaný na telo, na pohyb. Keď sú však ťažšie texty, tie sa učím večer, kedy sa mne, paradoxne, učí najlepšie. Jeden by si mohol myslieť, že vtedy je už človek unavený, ale práve naopak, večer vypúšťa ostatné vnemy a vie sa lepšie sústrediť. To sú tie predstavenie, ktoré idem hrať napríklad po pol roku a nepotrebujem tú knižku, viem to.

Koľko času pred predstavením potrebujete na to, aby ste sa skoncentrovali na úlohu?

(Smeje sa.) Však som v maskérni, kým mi natočia hlavu.

Ale tam sa určite rozprávate…

No a čo? Nie, ja naozaj nič extra nepotrebujem. Jediné, čo potrebujem, keď som hrala tú Leni po dlhšom čase, deň predtým si to povedať sama pre seba, ale mali sme aj “oprašovačku“. Ide skôr o psychicky ťažšie predstavenia. Minule sme so Zuzkou Fialovou spomínali na krásne predstavenie Pamäť vody, hrali sme sestry. Mne stačilo, že som stála za portálom, v tme nastupovala na javisko a pustili Mankyho hudbu. Hneď mi vyrašili všetky chlpy a na javisko som už išla vo “fílingu“. Na vcítenie sa do role potrebujem naozaj minimum, som dosť schopná sa okamžite skoncentrovať… tak, čo, Simonka, hráme v pohode? (pýta sa okoloidúcej produkčnej. No, zatiaľ hej, nemám info, že by sme nie, odpovedá Simona).

Zdena Studenková je veľmi tvárna herečka. V GALÉRII si pozrite, ako sa dokáže meniť!