Marica Pirošíková pre eReport: Pravda o Pfizeri už vychádza najavo!

Slovensko sa dodnes právne nevysporiadalo s masívnym porušovaním základných ľudských práv z rokov 2020 až 2023. Počas covidovej pandémie získala výkonná moc nekontrolovateľné právomoci, zatiaľ čo bežní občania zostali bez prístupu k efektívnej súdnej ochrane. V rozhovore pre eReport to uviedla JUDr. Marica Pirošíková, bývalá dlhoročná zástupkyňa SR pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) a súčasná externá poradkyňa ministra spravodlivosti.

Zlyhanie právneho štátu na slovensko-český spôsob

Podľa Benátskej komisie dochádza k najvážnejším porušovaniam ľudských práv práve počas núdzových stavov, kedy musí byť o to striktnejšie kontrolovaný princíp legality a trojdelenia moci. Pirošíková upozorňuje, že na Slovensku sa udial presný opak. Najzávažnejším prešľapom proti garanciám právneho štátu u nás bolo, že výkonná moc získala vo vzťahu k jednotlivcom oprávnenia, ktoré nepodliehali žiadnej súdnej kontrole.

Kým v Českej republike fungoval inštitút takzvaných hybridných správnych aktov, kedy Najvyšší správny súd urýchlene preskúmaval a často aj rušil celoplošné opatrenia vrátane nosenia respirátorov či zatvárania prevádzok, ak chýbali vedecké dôkazy, slovenskí občania narazili na justičnú stenu.

Slovenský Ústavný súd individuálne sťažnosti odmietal s odkazom na správne súdnictvo. Následne sa opatrenia zmenili na vyhlášky, ktoré boli zadefinované ako všeobecne záväzné právne predpisy. Výsledkom bolo, že jednotlivci tu ostali bez akejkoľvek súdnej ochrany, keďže ich nemohol preskúmať ani správny, ani Ústavný súd v konaní o individuálnej sťažnosti. Pirošíková zároveň poukazuje na neštandardný krok z obdobia pandémie, kedy sa menila samotná Ústava SR a ústavný zákon o bezpečnosti štátu priamo počas núdzového stavu, čo Benátska komisia zásadne vylučuje.

Falošný naratív „Vakcína je sloboda“ pod paľbou žalôb v USA

Vážnou témou rozhovoru boli medicínske a kampaňové prešľapy. Pirošíková pripomenula, že naratív o tom, že zaočkovaný nešíri covid, bol od začiatku vedeckým nezmyslom. Už v januári 2021 totiž Svetová zdravotnícka organizácia jasne varovala pred podmieňovaním cestovania očkovaním, keďže vakcinovaní ľudia preukázateľne vírus šírili ďalej. Napriek tomu tu dochádzalo k masívnej diskriminácii. Očkovaní sa s falošným pocitom bezpečia voľne pohybovali a šírili nákazu, čo vyvoláva otázku, či to naozaj bolo v záujme ochrany verejného zdravia.

Skutočné posuny v odhaľovaní pravdy sa však nedejú v Európe, ale v Spojených štátoch. Na základe rozhodnutia tamojšieho federálneho súdu musel úrad FDA začať urýchlene zverejňovať státisíce strán internej dokumentácie, ktorú chcel Pfizer pôvodne tajiť päťdesiat rokov. Dôsledkom sú masívne žaloby amerických štátov.

Štát Kansas žaluje Pfizer za to, že deklaroval bezpečnosť a účinnosť vakcíny napriek tomu, že vo svojich podkladoch už vtedy disponoval údajmi o vážnych nežiaducich účinkoch ako myokarditída, perikarditída, ukončenie tehotenstva či úmrtia. Vakcína navyše nebola testovaná na tehotných alebo dojčiacich ženách ani na ľuďoch s oslabenou imunitou, hoci pre nich bola verejne odporúčaná.

Súbežne podaná žaloba štátu Texas zase viní Pfizer z priameho klamstva o deväťdesiatpäťpercentnej účinnosti vakcíny, pričom pri absolútnom znížení rizika táto účinnosť predstavovala len necelé jedno percento. Texas v žalobe spoločnosti vyčíta aj cielené kampane na umlčovanie kritikov a vedomosť o tom, že v určitých regiónoch dochádzalo k vyššej úmrtnosti medzi očkovanými v porovnaní s neočkovanými. Právny štít a imunita voči škodám na zdraví, na ktorú sa Pfizer odvoláva, sa však začína otriasať, keďže federálny súd nateraz vrátil kansaský spor na tamojší súd, kde sa bude posudzovať podľa zákona o ochrane spotrebiteľa.

Ignorovaný informovaný súhlas a utajené SMS zmluvy v EÚ

Pirošíková ostro kritizovala aj prax v slovenských očkovacích centrách, kde bol podľa nej úplne pošliapaný inštitút informovaného súhlasu. Informovaný súhlas z hľadiska medzinárodných štandardov neznamená len podpísanie papiera v rýchlom rade. Lekár musí predsa poznať pacientovu anamnézu, aktuálny zdravotný stav a osobne ho oboznámiť s alternatívami a rizikami. Odkazovanie ľudí na webovú stránku štátneho ústavu, kde bolo ako najvážnejší účinok uvedené dočasné ochrnutie tváre, pričom vo svete už boli známe prípady úmrtí, nemožno považovať za riadne poučenie pacienta.

Vážne podozrenia visia aj nad samotnou Európskou komisiou. Európska prokuratúra a belgický súd v Liež aktuálne vyšetrujú nákup miliárd vakcín, ktorý cez súkromné SMS správy dohadovala šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová priamo s riaditeľom Pfizeru Albertom Bourlom. Súdny dvor Európskej únie pritom už potvrdil, že spôsob, akým Komisia odmietla tieto správy a časti zmlúv zverejniť, bol z hľadiska práva verejnosti na informácie nezákonný a nedostatočne odôvodnený.

Apel na prokuratúru a výzva na odškodnenie

Kým slovenský mainstream tému podľa Pirošíkovej ignoruje, odborná obec prešla k činom. Na nedávnej konferencii na Bratislavskom hrade sa zišli poprední odborníci, aby sformulovali jasné výzvy pre vládu a Európsku liekovú agentúru. Žiadajú okamžité pozastavenie aplikácie mRNA vakcín, preverenie ich skutočného zloženia kvôli podozreniam z nebezpečných látok pri veľkovýrobe a dôkladné preskúmanie súvislostí medzi očkovaním a stúpajúcou úmrtnosťou, nárastom onkologických ochorení či klesajúcou pôrodnosťou. Lekári tiež požadujú prístup ku konkrétnym šaržiam vakcín u svojich pacientov, aby u nich vedeli robiť cielený zdravotný skríning.

Na otázku, kto nesie za manažment pandémie a tisíce obetí trestnoprávnu zodpovednosť, Pirošíková odpovedá, sa netreba obracať na vládneho splnomocnenca, ktorý nemá vyšetrovacie právomoci ani prístup k zmluvám. Pozornosť občanov sa musí upriamiť na Prokuratúru SR, ktorá by mala jasne vysvetliť, prečo doterajšie závažné trestné oznámenia odmietala a prečo ignorovala napríklad svedectvá popredných toxikológov z nemeckého Bundestagu.

Určitým zadosťučinením pre poškodených občanov by mohol byť mimosúdny odškodňovací mechanizmus pre ľudí s trvalými následkami po očkovaní. Ministerstvo zdravotníctva a ministerstvo financií už majú na základe vládneho zadania vypracovať legislatívny návrh, ktorý by týmto ľuďom rýchlo a bez zdĺhavých súdov kompenzoval škody na zdraví, tak ako to už roky úspešne funguje v iných civilizovaných krajinách.

Zdroj: eReport