ROZHOVOR Zabávač Oliver Andrásy o veľkom strachu: Bál som sa o holý život!

Ste už v podstate na dôchodku. Ako sa vás dotkla situácia spojená s koronou?

Tak, že som sa bál o holý život. Všetci mi hovorili, že ak v mojom veku a pri mojej nadváhe a cukrovke a kadejakých chorobách, ktoré mám, dostanem kovid, je nad slnko jasnejšie, že skončím na umelej pľúcnej ventilácii a potom na Slávičom údolí. Čiže takmer nikam som nechodil a ak áno, tak v rúšku.

Napriek tomu som kovid dostal. Dokonca veľmi silnú nálož, ako tomu hovoria. A napriek tomu som mal iba jeden deň teplotu 37,8 a asi dva týždne som kašľal. A zmenila sa mi chuť, takže mi nechutil nijaký alkohol a jedol som tiež veľmi málo. Vďaka tomu som schudol asi 7 kíl a veľmi sa mi zlepšili pečeňové testy.

Tak som si povedal, že je to veľmi čudná choroba, ale odvtedy sa už tak veľmi nebojím. Momentálne som prvý raz zaočkovaný a verím, že už mi nič také veľmi zlé nehrozí. Ale moja manželka tvrdí, aby som sa netešil, že ešte nemusím mať vyhraté. Tak uvidíme. Ja sa snažím byť optimistom.

Počas prvej vlny ste boli na plavbe luxusnou loďou. Neoľutovali ste to pre problémy, ktoré tam nastali?

Vôbec nie. Práve naopak. Tá plavba bola úžasná a každému to odporúčam. Na lodi sme kovid vôbec nemali a vedeli sme o ňom len z internetu. Ale keďže sme boli talianska loď a Taliansko bolo vtedy kovidovým lídrom, úradníci sa rozhodli, že nás na Madagaskar nepustia. A keď nás neprijal Madagaskar, tak nás neprijali ani Seychelské ostrovy, napriek tomu, že odtiaľ sme pred dvoma dňami vyplávali.

Tak sme sa trochu loďkovali, až kým nás prijali na Reunione. Ale nám bolo dobre, dávali nám tie najvyberanejšie jedlá, kúpali sme sa v jednom z troch bazénov na lodi a veľa sme sa smiali, lebo zo Slovenska sme boli vynikajúca skupina. Už sa neviem dočkať ďalšej podobnej dovolenky.

V jednom rozhovore ste povedali, že sa máte dobre, lebo ste v minulosti šetrili. Máte pre Slovákov nejaký recept ako si našetriť na horšie časy?

Chcel by som to uviesť na pravú mieru. Pri tom šetrení som nemal na mysli tých, čo zarábajú 520 euro. Ani tých, čo zarábajú 740. Z toho sa asi veľa našetriť nedá. Myslel som skôr majiteľov úspešných reštaurácií a iných podnikov, ale aj mojich kolegov, ktorí dlhé roky účinkovali v rôznych seriáloch a reláciách.

Myslím si, že keď sa niekomu 15-20 rokov darí, nemal by ho nejaký rok bez príjmu položiť. A o takých (keď po dvoch mesiacoch tvrdili, že nemajú čo do úst položiť) som sa vyjadril, že či konali múdro, že si časť zarobených peňazí neodložili na horšie časy. Lebo horšie časy vždy prídu, to je istota, len nevieme, že kedy. Človek by na to mal pamätať v čase, keď je úspešný.