Bývalý diplomat a ľavicový politik Peter Weiss si myslí, že konanie politikov a ich politika voči veľmociam by mala byť vždy vytváraná hľadiac v prvom rade na slovenské národné záujmy. Upozorňuje totiž, že záujem veľmoci a menšieho štátu sa nie vždy musí stretnúť a veľmoc v tom prípade volí konanie nie v prospech malého štátu, ale vo svoj vlastný osoh. Podobne by sa podľa neho mal správať aj obozretný slovenský politik, ktorý by mal taktiež analyzovať záujmy našej krajiny na prvom mieste. Je vhodné dodať, že Weiss je stúpencom členstva Slovenska v NATO a bol ním aj pred vstupom našej krajiny do aliancie.
„Veľmoc môže mať niekedy záujmy, ktoré nekorešpondujú, napriek vrelým citom politika voči tej veľmoci s našimi, priamymi slovenskými záujmami. To je pravda, to sa môže stať. Obozretný politik vždy dáva pozor na to, aby si v prvom rade analyzoval nás slovenský národný záujem a cez ten slovenský národný záujem potom utváral bilaterálny vzťah s veľmocou,“ vyjadril sa dnes Weiss v spravodajskej televízii TA3.
O národných záujmoch hovorí hlavne opozícia
Tému slovenských národných záujmov v súčasnosti otvára najmä parlamentná opozícia. Šéf opozičného Smeru-SD napríklad pravidelne obviňuje vládu, že pri svojej snahe o podporu Ukrajiny vo vojne s Ruskom, a to aj vo forme dodávok munície, zbraní a zbraňových systémov, neberie do úvahy národné záujmy a popri riešení vojny u nášho suseda zabúda riešiť problémy slovenských občanov.
Je Slovák proamerický?
Weiss v súvislosti so vzťahom Slovákov k jednotlivým veľmociam uviedol výsledky dvoch výskumov z dvoch rôznych časových období. Aj keď jeden vyznieva z časti ako dôkaz protiamerického postoja Slovákov a druhý ako dôkaz proruského postoja Slovákov, obidva v skutočnosti ukazujú, že najčastejším prianím slovenských občanov je vyvážená politika voči rôznym veľmociam s tým, že vo svete si Slováci neprajú hegemóniu jednej z veľmocí. Politici by si teda z postoja občanov mohli zobrať to, že je národným záujmom to, aby Slovensko nemalo vyslovene negatívny, ale ani prehnane pozitívny vzťah k jednej z krajín USA, Rusko a Čína. Zároveň je prianím národa, aby žiadna z týchto dvoch krajín jasne nedominovala nad ostatnými.
Prvý zo spomenutých výskumov bol uverejnený v roku 2004 pod názvom „Transatlantické trendy“ a bol robený krátko po invázii USA do Iraku. „Vtedy vyjadrovala slovenská verejnosť silný odstup voči líderskej pozícii USA, najmä kvôli tej vojne. Ale ešte väčšia antiamerická nálada, ako si pamätám, bola v tom čase v Nemecku, takže neboli sme v tom nejak výnimoční. Vtedy 72 % Slovákov odmietalo Bushovu politiku a súhlasilo s ňou len 22 %,“ tvrdí Weiss. Ešte zaujímavejšie vyznievajú čísla vyjadrujúce vzťah k USA a Rusku: „Až 57 % respondentov si myslelo, že žiadna krajina nemala byť veľmocou, to bol slovenský postoj. Slováci chceli mať dobré vzťahy s obomi veľmocami, byť kdesi medzi nimi, neprikláňať sa v súperení ani na jednu stranu.“
Bude vás zaujímať:
Novší výskum Globsec z jari 2021 potvrdzuje to, že Slováci preferujú komplementárne líderstvo – teda rozdelenie moci medzi veľmocami, nie je koncentráciu v rukách jednej z veľmocí. Súčasťou západu chce byť na základe tohto výskumu 29 % respondentov, súčasťou východu 11 % respondentov, v čom sa už prejavujú skôr protiruské nálady, ale väčšina občanov preferuje pozíciu Slovenska v geopolitickom strede.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Weiss: Obozretný politik si vždy analyzuje v prvom rade slovenský národný záujem