Pri príležitosti Sviatku práce sa europoslanec Branislav Ondruš pripája k výzve Európskej odborovej konfederácie na zachovanie európskej smernice o minimálnych mzdách. Ako sa informuje v tlačovej správe, o jej osude by mal onedlho rozhodnúť Súdny dvor Európskej únie.
Ondruš zdôrazňuje, že príprava i schválenie smernice trvala niekoľko rokov a právne služby Európskej komisie, Európskej rady i Európskeho parlamentu opakovane analyzovali jej súlad so Zmluvou o fungovaní EÚ (ZFEÚ), ktorú tiež nazývame európskou ústavou. „Rešpektujem právo členských štátov na tento typ žaloby, ale očakávam, že súd dôsledne zváži rozsiahlu právnu argumentáciu, ktorú predkladajú nielen legislatívci európskych inštitúcií,“ vyhlásil Ondruš na dnešnej tlačovej konferencii v Prešove.
Pre stranu HLAS – sociálna demokracia predstavuje férová a transparentná minimálna mzda základnú pracovnú podmienku všade v Európe. Podmienky, ktoré stanovuje smernica chránia pred vykorisťovaním aj slovenských pracovníkov, nech pracujú v ktoromkoľvek členskom štáte. Ondruš v tejto súvislosti zdôraznil, že smernica je plne v súlade s článkom 153, ods. 1 písm. b) ZFEÚ, podľa ktorého „na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 151 Únia podporuje a dopĺňa činnosti členských štátov v týchto oblastiach: b) pracovné podmienky“. Pritom podľa čl. 151 „Únia a členské štáty majú za cieľ podporovať zamestnanosť pracovníkov, zlepšovať životné a pracovné podmienky tak, aby sa dosiahlo ich zosúladenie pri zachovaní dosiahnutej úrovne, primeranú sociálnu ochranu, sociálny dialóg, dialóg medzi sociálnymi partnermi, rozvoj ľudských zdrojov so zreteľom na permanentne vysokú zamestnanosť a boj proti vylučovaniu z trhu práce.“
Smernica o minimálnych mzdách
Branislav Ondruš upozornil, že smernica o minimálnych mzdách neurčuje priamo výšku minimálnej mzdy. To by nepochybne bolo v rozpore s čl. 153 ods. 5 ZFEÚ. Lenže aj doterajšie rozsudky Súdneho dvora EÚ, aj iná európska legislatíva dokazuje, že EÚ má právomoci stanovovať spoločné princípy, ktorými nepriamo, ale dokonca aj priamo upravuje odmeňovanie. „Veď o čom inom je smernica o tehotných pracovníčkach (92/85), ktorá zaručuje primeranú odmenu počas materskej dovolenky? Alebo smernica o pracovnom čase (2003/88), ktorá stanovuje právo na každoročnú platenú dovolenku, či revidovaná smernica o vysielaní pracovníkov (2018/957), ktorá stanovuje príspevky alebo náhradu výdavkov na pokrytie cestovných nákladov, stravovanie a ubytovanie, alebo najnovšia smernica o transparentnosti odmeňovania (2023/970), ktorá vyžaduje rodovo neutrálne kritériá pre stanovenie odmeňovania.“
Spochybňovanie smernice o minimálnych mzdách je čisto politickým útokom proti rovnosti a férovosti odmeňovania pracujúcich v celej Európe. Nemá nič spoločné s právnou čistotou a spochybňuje základný právny pilier fungovania Európskej únie, ktorým sú sociálne a pracovné práva zamestnancov. HLAS – sociálna demokracia odmieta takéto spochybňovanie, lebo predstavuje priamu hrozbu pre zlepšovanie pracovných podmienok a najmä odmeňovania pracujúcich a pre ich rovnaké postavenie v celej Európskej únii.
„Tzv. demokratická pravica dnes nachádza spoločné postoje s pravicovými extrémistami pokiaľ ide o ochranu nadnárodných korporácií a ich astronomických ziskov, o čom svedčí aj množstvo ich spoločných hlasovaní v Európskom parlamente,“ varuje Branislav Ondruš.
Preto je príznačné, že strana HLAS – sociálna demokracia je aj dnes jediným slovenským politickým subjektom, ktorý pri príležitosti Sviatku práce varuje pred snahou zrušiť či oslabiť európsku smernicu o minimálnych mzdách. „Naša strana sa plne hlási k princípom a cieľom tejto smernice a bude ich na Slovensku presadzovať bez ohľadu na finálne rozhodnutie európskeho súdu,“ vyhlásil Ondruš. Znamená to zvyšovanie kvality spoločného rozhodovania sociálnych partnerov a pevné naviazanie vývoja minimálnej mzdy na rast priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Zároveň to znamená prípravu ďalších opatrení na rozširovanie pokrytia slovenských zamestnancov kolektívnymi zmluvami. „V podnikoch, kde majú kolektívne zmluvy sú štatisticky mzdy o 20% vyššie ako v ostatných,“ prízvukuje Branislav Ondruš.
„Preto budem aj v Európskom parlamente pokračovať vo svojich návrhoch, ktoré už získali významnú podporu, aby verejné zákazky mohli získať len firmy, ktoré majú podpísanú kolektívnu zmluvu a aby firmy museli zodpovedať za dodržiavanie základných pracovných podmienok v celom svojom subdodávateľskom reťazci.“
Smernica o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii čelí právnej výzve pred Súdnym dvorom EÚ po tom, čo ju napadli niektoré členské štáty, predovšetkým Švédsko a Dánsko. Tieto krajiny tvrdia, že Európska únia prekročila svoje právomoci, keď smernicu schválila. Odvolávajú sa najmä na článok 153 ods. 5 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý výslovne vylučuje právomoc EÚ upravovať odmeňovanie. Podľa ich názoru teda únia nemá právo zasahovať ani nepriamo do výšky minimálnych miezd.
Zrušenie smernice o primeraných minimálnych mzdách by mohlo mať negatívne dôsledky. Znamenalo by oslabenie tlaku na zvyšovanie minimálnej mzdy a zavádzanie spravodlivých pravidiel pre jej určovanie. Zároveň by sa spomalilo rozširovanie kolektívneho vyjednávania, ktoré zabezpečuje vyššie mzdy a lepšie pracovné podmienky. Slovenskí pracovníci by stratili časť právnej ochrany aj pri práci v zahraničí a celkovo by to vyslalo signál, že sociálne práva nie sú pre EÚ prioritou.
Zdroj: tlačová správa – europoslanec Branislav Ondruš
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Útok na minimálne mzdy: Hrozba pre milióny pracujúcich v EÚ