Rasmussen na rokovaniach namietal, že neexistujú žiadne bezprostredné hrozby zo strany Ruska či Číny, ktoré by Dánsko, Grónsko a ich spojenci nedokázali zvládnuť.
Postoje Spojených štátov a Dánska k budúcnosti Grónska sa po rokovaniach vo Washingtone naďalej zásadne líšia. Potvrdil to dánsky minister zahraničných vecí Lars Løkke Rasmussen, podľa ktorého je zrejmé, že americký prezident Donald Trump má záujem Grónsko „získať“, čo však Dánsko a Grónsko považujú za neprijateľné.
Túži ho dobyť
Rasmussen označil rokovania s americkou stranou za úprimné a konštruktívne. Ich hlavnou témou bola dlhodobá bezpečnosť Grónska. Na stretnutí sa zúčastnili americký viceprezident J. D. Vance, minister zahraničných vecí USA Marco Rubio a grónska ministerka zahraničných vecí Vivian Motzfeldt.
„Je zrejmé, že prezident Trump túži Grónsko dobyť. My sme však veľmi jasne povedali, že to nie je v záujme Dánskeho kráľovstva,“ uviedol Rasmussen. Zároveň zdôraznil, že Dánsko aj Grónsko považujú akékoľvek návrhy, ktoré by nerešpektovali územnú celistvosť Dánska a právo grónskeho ľudu na sebaurčenie, za absolútne neprijateľné. Podľa neho je dlhodobú bezpečnosť Grónska možné zabezpečiť v súčasnom ústavnom a politickom rámci.
Napriek rozdielnym postojom sa obe strany dohodli na zriadení pracovnej skupiny na vysokej úrovni, ktorá sa bude venovať bezpečnostným obavám USA v Arktíde, pričom má rešpektovať tzv. dánske červené čiary. Prvé zasadnutie by sa mohlo uskutočniť už o niekoľko týždňov.
Prezident Trump krátko po rokovaniach zopakoval, že USA Grónsko „potrebujú“ a že sa podľa neho na Dánsko nedá v otázke ochrany ostrova plne spoľahnúť. „Grónsko je veľmi dôležité pre národnú bezpečnosť, vrátane národnej bezpečnosti Dánska,“ vyhlásil v Oválnej pracovni. Tvrdil, že ak by Rusko alebo Čína chceli Grónsko obsadiť, Dánsko by tomu nedokázalo zabrániť, zatiaľ čo USA áno. Zároveň však vyjadril nádej, že by sa v tejto otázke mohlo nájsť „nejaké riešenie“.
Trump sa samotných rokovaní nezúčastnil, no opakovane zdôrazňuje, že jeho záujem o Grónsko súvisí s národnou bezpečnosťou USA a snahou zabrániť rastúcemu vplyvu Ruska a Číny v Arktíde. V minulosti pritom nevylúčil ani použitie vojenskej sily.
Rasmussen na rokovaniach namietal, že neexistujú žiadne bezprostredné hrozby zo strany Ruska či Číny, ktoré by Dánsko, Grónsko a ich spojenci nedokázali zvládnuť. Zároveň upozornil, že je ťažké hľadať riešenia amerických bezpečnostných obáv v Arktíde v situácii, keď zo strany USA prichádzajú každý deň nové vyhrážky.
Ešte pred rokovaniami Dánsko oznámilo, že okamžite posilní svoju vojenskú prítomnosť v Grónsku. Na plánovaných cvičeniach sa zúčastnia aj vojaci z Nórska, Švédska a Francúzska, pričom vyslanie 13-člennej prieskumnej jednotky potvrdilo aj Nemecko.
Podporu Dánsku a Grónsku v spore so Spojenými štátmi medzičasom vyjadrili aj lídri politických frakcií Európskeho parlamentu. Podľa nich by akýkoľvek pokus o narušenie suverenity a územnej celistvosti Dánska a Grónska predstavoval porušenie medzinárodného práva a Charty Organizácie Spojených národov.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Trump chce Grónsko za každú cenu, Dánsko hovorí jasné nie. Rokovania skončili bez dohody