Slováci v ostatnom čase riešili kauzu herca Ľuboša Kostelného, ktorý počas svojho vystúpenia v postave homosexuála v divadle svojvoľne zmenil text a do mikrofónu povedal, že nenávidí Martinu Simkovicu. Tento bezprecedentný krok vyvolal pobúrenie nielen medzi politikmi, ale aj medzi bežnými ľuďmi, ktorí to zväčša odsúdili.
V divadle nechajme politiku bokom
Herci s pasujú do úlohy slobodného povolania, a tak chcú mať aj slobodu vo vyjadrovaní. I tá by však mala isté mantinely a úroveň. Zrejme si každý dokáže predstaviť, čo by s stalo zamestnancovi, ktorý by takouto formou kritizoval svojho riaditeľ. Mnohí umelci to ale schvaľujú a hovoria o slobode prejavu. Ak sa ozve aj druhá strana, tam však už, podľa nich, sloboda prejavu končí. Svoj názor na celú situáciu napísala v statuse i samotná ministerka kultúry Martina Šimkovičová, ktorá hneď v úvode vyzvala: „Nechceme si v divadle od politiky oddýchnuť?“
Skúste si takéto niečo dovoliť v korporáte, či v mimovládke, pre ktorú pracujete. Uvidíte, s akým prijatím slobody slova sa stretnete.
Martina Šimkovičová, ministerka kultúry SR
„Opoziční politici a kadejaké „osobnosti“ sa pustili v posledných dňoch do komentovania veľmi dôležitej „kauzy“, divadelnej repliky herca Ľ. Kostelného v SND a mojej reakcie na ňu. Vraj som ješitná, nemám nadhľad, chcem niekomu brať slobodu slova,“ konštatuje Šimkovičová, podľa ktorej sa opäť ukázalo, že akékoľvek útoky na ľudí z iného názorového spektra sú pre ich autorov odrazu len slobodným vyjadrovaním názoru. „Vykrikovať cez divadelné predstavenie, že niekoho nenávidím – verejne činnú osobu a zhodou okolností aj šéfku rezortu pod ktorým pôsobím, je predsa úplne v poriadku. Však?“ pýta sa ministerka kultúry.
Spájajú nás naši umelci, alebo…?
„Skúste si takéto niečo dovoliť v korporáte, či v mimovládke, pre ktorú pracujete. Uvidíte, s akým prijatím slobody slova sa stretnete,“ podotýka Šimkovičová a dodáva, že ak sa situácia otočí a „my si dovolíme akokoľvek jemne skritizovať druhú stranu“, to je už nenávistný prejav. „Ale ohradiť sa voči ich nenávistným prejavom sa tiež nesmieme. To je už zas bránenie slobode slova,“ zamýšľa sa Šimkovičová a dodáva, že je zaujímavé, že ešte pred niekoľkými hodinami aj médiá aj verejne činné osoby popierali, že sa v divadle stalo to, čo Romana Tabák vyniesla na verejnosť. Keď sa ale ukázalo, že existujú aj ďalší svedkovia, rétorika sa zmenila.
Je škoda, že sa neprístojne pán herec necítil vtedy, keď z pódia vrieskal, že nenávidí ministerku kultúry.
Martina Šimkovičová, ministerka kultúry SR
Šimkovičová priznáva, že aj priamo jej na ministerstvo volalo niekoľko ľudí, ktorí sedeli v publiku a počuli Kostelného repliku a ponúkli sa, že to chcú dosvedčiť. „Najviac ma pobavila reakcia samého pôvodcu celej kauzy. V nejakom médiu som sa dočítala, že pán Kostelný sa nechce zamiešať do týchto hier. Pretože sú údajne úplne neprístojné. Je škoda, že sa neprístojne pán herec necítil vtedy, keď z pódia vrieskal, že nenávidí ministerku kultúry. Ja sa teda pýtam, to už ani divadelné hry nemôžu ostať bez politického aktivizmu? Chceme mať politiku už naozaj všade?“ kladie v závere Martina Šimkovičová zásadné otázky.
Mohlo by vás zaujímať:
Tie ale smeruje aj na opozičných politikov, ktorí pri odvolávaní v Národnej rade SR obhajovali improvizačnú vsuvku Ľuboša Kostelného. „A mimochodom, práve od nich opakovane počúvame, ako by kultúra mala spájať. Ich činy však hovoria o inom,“ uzavrela svoj status ministerka kultúry. Ako kultúra spája vidieť aj na vystúpeniach umelcov na námestiach, ktorí tam kritizujú celú koalíciu za jej kroky.
Akosi však pri tom zabudli na to, čo sa dialo v čase, keď boli súčasní členovia opozície pri moci. Vtedy umelci vyplakávali, že nemôžu vykonávať svoje povolanie a dostávajú sa do neriešiteľných situácií. Tie však mali aj bežní ľudia, ktorí to dali na vedomie aj na námestiach. Oni tam ale chýbali. Teraz, keď sa bežným ľuďom konečne dýcha lepšie, umelci idú do ulíc protestovať. No nie je to zvrátené?
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
To už ani divadelné hry nemôžu ostať bez politického aktivizmu? Pýta sa Šimkovičová