Súdna mapa veci zhoršila

Súdna mapa veci zhoršila. Ako sme vás nedávno informovali, útok na sudkyňu poručenského súdu v Bratislave, ktorý vykonal muž s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony a to plynovou pištoľou, odhalil mnohé. Nielen to, ako situáciu v tejto oblasti justície zhoršila reforma ex ministerky spravodlivosti Kolíkovej, ale i to, ako vyzerá zákonné poskytovanie súčinnosti poručenským sudcom zo strany PZ SR. Keďže sa o tejto téme, v našej spoločnosti takmer vôbec nehovorí, najmä keď to porovnáme napr. s kauzami a problémami týkajúcimi sa výkonu v oblasti trestného súdnictva, rozhodla som sa, že sa porozprávam so sudkyňou poručenského súdu Ľubicou Novotnou, ktorá je zároveň dočasne poverená plnením úloh podpredsedu poručenského súdu v Bratislave. Z ktorého pochádza i sudkyňa, ktorá zažila útok.

Mohlo by vás zaujímať

Mestský súd

Pani doktorka ste dočasne poverená plnením úloh podpredsedu poručenského súdu v Bratislave. Akú agendu riešia sudcovia na tomto súde?

Na Mestskom súde Bratislava II riešime všetky rodinnoprávne veci. Ako napr. rozvody manželstva, všetky konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, osvojenia, návraty maloletých do cudziny pri neoprávnenom premiestnení, výživné plnoletých osôb, určenia otcovstva.

Ale aj konania o spôsobilosti na právne úkony, o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení, konania o vyhlásení za mŕtveho.

Pracuje na ňom i sudkyňa, na ktorú plynovou pištoľou zaútočil muž, ktorého súd obmedzil v spôsobilosti na právne úkony. Laicky povedané, je nesvojprávnym a má ustanoveného opatrovníka. Ide o prvý takýto prípad?

Áno. Nepamätám si, že by sa niečo podobné už v minulosti stalo.

Súdna mapa veci zhoršila

Dalo sa to čakať?

Asi áno. Vzhľadom na eskaláciu napätia v celej spoločnosti ako i vzhľadom na nárast počtu duševných ochorení, bolo iba otázkou času, kedy sa niečo podobné stane.

Súhlasíte s doktorkou Ayše Pružinec Eren, že situáciu zhoršilo to, že vďaka súdnej mape sa všetci poručenskí sudcovia nachádzajú v jednej budove a už len tento samotný fakt ich môže ohrozovať?

Súhlasím. Tým, že sme centralizovaní na jednom pracovisku pozorujeme nárast nenávistných prejavov voči sudcom nášho súdu.

Upozorňoval niekto na toto exministerku Kolíkovú, keď tvorila svoju reformu?

Upozorňovali sme ju opakovane, avšak bez akejkoľvek reakcie. Maximálne si nás vypočula, ale nič z našich pripomienok nevzala do úvahy.

Neexistujúca súčinnosť polície

Sudcom má poskytovať súčinnosť polícia. Lenže ak daná osoba nespolupracuje, sudca je tak či tak nútený vyhľadať túto osobu sám. Je to správne?

Určite nie je. Sudca musí na základe civilného mimosporového poriadku zistiť skutočný stav veci. To znamená, že vykonáva aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, zisťuje aj z vlastnej iniciatívy skutočnosti, ktoré považuje za potrebné pre rozhodnutie.

Ak je potrebné napr. osobu vypočuť, alebo vzhliadnuť a dotknutá osoba nespolupracuje, častokrát je nutná súčinnosť polície.

„Keď je však polícia nečinná, prípadne rezignuje na vykonanie úkonu po prvom neúspešnom pokuse, môže sa stať, že sudca si radšej preverí relevantné skutočnosti sám.“

Z našich skúseností je nám už notoricky známa odpoveď zo strany polície „na zvonenie a klopanie nikto neotváral a dopytom u susedov sa nám nepodarilo zistiť žiadne informácie o menovanej osobe“.

Polícia prirýchlo uzavrie vec jedným šetrením a nesnaží sa dôkladne o zistenie požadovaných informácií.

Pričom z ich strany absentuje vlastná iniciatíva ako sa s danou osobou, ktorú nezastihli, alebo ktorá sa vyhýba preberaniu zásielok, skontaktovať, napr. zistením kedy chodí na nákupy, pre dôchodok, obedy.

Bez ochrany

Polícia teda neposkytuje reálnu súčinnosť. Zabudla na to legislatíva? Napríklad, aby jej príslušníci išli na miesto priamo so sudcom? Je poručenským sudcom poskytnutá ochrana tak, ako napríklad sudcom Špecializovaného trestného súdu?

V zmysle Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre súdy je možnosť požiadať políciu o súčinnosť, avšak naše skúsenosti s kvalitou poskytnutej súčinnosti, nie sú žiaľ dobré.

Poručenským sudcom žiadna ochrana zo zákona poskytovaná nie je hoci ide o veľmi citlivú agendu, v rámci ktorej rozhodujeme o maloletých deťoch. A to každý rodič vníma mimoriadne emocionálne.

Rozzúrení rodičia

Krátko po tomto útoku som navyše zaznamenala na sociálnej sieti zoskupenie Iniciatíva vymazaných rodičov. V komentároch sa objavilo (často), že “takto na to treba ísť” “všetkých ich treba ísť vystrieľať a poriadnou zbraňou,” dokonca aj menný zoznam sudkýň, ktorých sa to má týkať. Máte skúsenosti s touto iniciatívou?

Áno máme. Viaceré konania rodičov, uverejňujúcich príspevky na tejto stránke, sa vedú na našom súde. Sledujeme, že emócie sa v ich statusoch stupňujú.

Navzájom sa burcujú, že treba voči sudcom na našom súde už niečo podniknúť, pričom sa objavujú aj komentáre typu „vyvraždiť ich – pre deti všetko, treba zobrať spravodlivosť do vlastných rúk“.

Ako sa vlastne môžete pred tým brániť?

Na jednu stranu chápeme, že hnev rodičov môže vyvolať ostrejšie reakcie a nával emócií aj agresívnejšie vyjadrovanie. Budeme ale vyčkávať, kým sa stane niečo vážne? Asi už je načase začať sa bráni. A vymedziť určité hranice toho, čo ešte prípustné je. A toho, čo už je za hranicou.

Jednou z možností je podanie trestného oznámenia, prípadne podnetu na prokuratúru ako aj iniciovanie rokovaní s ministerstvom spravodlivosti ohľadne zlepšenia ochrany sudcov v obdobných prípadoch.

Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR 26. 10. 2023 oznámilo, že zváži prijatie potrebných legislatívnych či iných opatrení na zabezpečenie riadneho a bezpečného výkonu rozhodovacej činnosti všetkých sudcov Slovenskej republiky. Ja osobne mám pocit, že vždy so všetkým čakáme až na nejakú tragédiu. Mýlim sa?

Je to smutné, ale myslím si, že to tak asi je.

Zmena vyhlášky č. 207/2016

Všimla som si aj nenávistné prejavy v súvislosti so zmenou vyhlášky č. 207/2016. Tá sa týka maloletých a ich práv. Čo sa novou legislatívnou úpravou zmenilo?

Zmenilo sa ustanovenie, z ktorého bolo vypustené, že súd po začatí konania na nariadenie výkonu rozhodnutia zisťuje, či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu.

Uvedené ustanovenie bolo veľmi nešťastné a komplikovalo nám situáciu v rámci konaní o výkon rozhodnutia, nakoľko bolo ľahko zneužiteľné jedným z rodičov.

Napríklad, ak matka uvádzala, že maloleté dieťa k otcovi ísť nechce (napriek vykonateľnému rozhodnutiu), že ho pred stretnutím bolí brucho, hlava, že má hnačky ….bolo možné vyhodnotiť situáciu ako spomínané ospravedlniteľné dôvody a výkon rozhodnutia sa neuskutočnil.

„Žiaľ myslím si, že ani táto zmena neprinesie úplne želateľný výsledok, pretože proces výkonu rozhodnutia je značne zdĺhavý a osobne by som privítala ráznejšiu úpravu výkonu rozhodnutia.“

Čo zmenila „očista“

Ste dlhoročná sudkyňa, sú podľa vás celkovo pomery v justícii odkedy začala “jej očista” teraz lepšie? Je na tom naša justícia lepšie?

Nepociťujem nejaké zlepšenie. Drvivá väčšina sudcov je pracovitých a čestných. Pracujú rovnako teraz ako i pred tzv. „očistou“.

Zlyhania kolegov v minulosti sa týkali iba pár jednotlivcov a je asi iluzórne myslieť si, že sa nikdy nič podobné nezopakuje.

„Aj keď môže byť sudca odborník na úseku na ktorom pôsobí, nie je vylúčené, že jeho osobnostná výbava nekorešponduje s jeho odbornými znalosťami.“

Myslím si, že pri výbere sudcov by sa tejto otázke mala venovať väčšia pozornosť. Odborné vedomosti sa dajú naučiť, osobnostné predpoklady však nemusia vždy korelovať s erudovanosťou.

Posledná otázka, ktorú kladiem každému či už zo sudcovského, alebo advokátskeho stavu, je podľa vás Slovensko právny štát?

Napriek niektorým systémovým zlyhaniam ako i zlyhaniam jednotlivcov, verím, že je.