Emeritný sudca Sopoliga pre eReport: Sudcovia musia zostať nezávislí od politikov. Inak sa vrátime k totalite

Sudcovia musia zostať nezávislí od politikov. Hovorí emeritný sudca a čestný prezident Združenia sudcov Slovenska doktor Juraj Sopoliga. V rozhovore sme sa venovali nielen justícii ale i politikom. Keďže za doby súčasne už len poverenej vlády, sme svedkami toho, že sa porušujú princípy trojdeľby moci a vyzerá to tak, že niektorí naši politici, bez akéhokoľvek právneho vzdelania, by sa sami najradšej stali sudcami. Z ľudu.. takúto dobu sme tu už raz mali. Nič dobré nám nepriniesla.

Združenie sudcov Slovenska

Dlhé roky ste boli prezidentom združenia, momentálne ste jeho čestným prezidentom. Na čo slúži táto stavovská organizácia?

Združenie sudcov Slovenska (ZSS) je dobrovoľná nepolitická stavovská organizácia len sudcov všeobecného súdnictva. Jej činnosť vychádza  z medzinárodných dokumentov, ktoré podľa judikatúry nemajú len odporúčací charakter, ale výraznú mieru právnej relevancie (ústavný príkaz – čl. 1 ods. 2 ústavy).

Oprávnenia

Prezident ZSS je štatutárnym orgánom, ktorý zastupuje združenie (v súčasnosti okolo 650 členov) navonok i dovnútra stavovskej organizácie a je volený na obdobie troch rokov na Hlavnom zhromaždení ZSS tajným hlasovaním.

Je preto oprávnením i povinnosťou združenia ochraňovať nezávislosť súdnictva, sudcov a ochraňovať právny štát. (napr. Rezolúcie Valného zhromaždenia OSN z novembra 1985 o „Základných  princípoch nezávislého súdnictva“,  Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy z roku 1994, aktualizovaného v roku 2010).

Márna snaha?

Združenie zaujíma stanoviská najmä vo vzťahu k činnosti orgánov verejnej moci,  masmédií i organizácii tzv. tretieho sektora, ktoré sa dotýkajú justície. Je možné konštatovať negatívnu skutočnosť, že po oznámení našich oponentských stanovísk, len výnimočne obdržíme vecné stanovisko oslovených subjektov.  

Mimovládky

Ako teda vnímate fungovanie mimovládnych organizácií, ktoré sa venujú justícii?

Vyjadrovanie sa rôznych neziskových organizácii (občianskych aktivistov) je realizáciou práva na slobodu prejavu.  Problémom je skutočnosť, ktorú osobne vnímam,  že napr. organizácia  „Zastavme korupciu“ alebo „Via iuris“ oznamujú aj stanoviská, týkajúce sa nezávislosti súdnictva a sudcov.

Tie obsahovo často nerešpektujú záväznú judikatúru ústavného súdu o podmienkach,  ktoré musia byť garantované pre  realizáciu princípov nezávislosti sudcu a súdnictva (t.j. práva občana len na nezávislého a nestranného sudcu).

Nezávislosť súdnictva nie je výsada, ale právo občana

Prečo je nezávislosť dôležitá?

Nezávislosť sudcov sa občanmi vníma, ako neoprávnená výsada sudcov. Z konštantnej judikatúry ale vyplýva, že nezávislosť sudcu je základnou podmienkou, aby sudca mohol dôsledne splniť svoju základnú úlohu. A to povinnosť zabezpečiť vždy ochranu práv občanov, podnikateľov i štátu. Podotýkam, bez akéhokoľvek obmedzenia.

Zjednodušene povedané, aby sudca rozhodol vždy v prospech toho, kto dodržiava zákon, aj keď ide napr. o spor osoby chudobnej s najbohatším občanom, resp. aby vyhral spor bežný občan proti politickým činiteľom, alebo vplyvným masmédiám. 

Kolíková a Ústava

Exministerka spravodlivosti Mária Kolíková chcela napríklad z Ústavy vyňať ustanovenie o sudcovskej rozhodovacej imunite. Viem, že ste s ňou vtedy nesúhlasili. Môžete nám to priblížiť?

Vládna koalícia v decembri 2020 schválila novelu ústavy, ktorá je účinná od 1.1.2021. V nej zakotvili zmeny týkajúce sa trestnoprávnej imunity sudcov všeobecných súdov. 

Tvrdenie dôvodovej správy, že funkčná imunita je neakceptovateľnou prekážkou pre uplatnenie zodpovednosti za svojvoľné rozhodnutie sudcu je klamstvom. Pre príkry rozpor s dlhodobou právnou úpravou disciplinárnej zodpovednosti sudcu za svojvoľné rozhodnutie, ktoré je v rozpore s právom (§§ 116, 117 zák. č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich).

Arogancia moci

Ide o závažné disciplinárne previnenie, ktorého opakovanie (recidíva) je závažným disciplinárnym previnením nezlučiteľným s výkonom funkcie sudcu. Vždy má vždy za následok len výlučné uloženie disciplinárneho opatrenia o odvolaní z funkcie sudcu (zánik sudcovskej funkcie). Uvedená argumentácia má výrazné prvky arogancie moci realizovanej vládnou koalíciou.

Pôvodná úprava zakotvila, že za rozhodovanie nemožno sudcu stíhať ani po zániku funkcie. Túto úpravu zúžili zakotvením neprípustnosti stíhania sudcu len za právny názor vyjadrený pri rozhodovaní. 

Sudcovský stav

Ústava zakotvuje trestnoprávnu imunitu aj pre sudcov ústavného súdu a poslancov národnej rady, u ktorých bola ponechaná pôvodná úprava, ktorá je obsahovo zhodná s predchádzajúcou úpravou trestnoprávnej imunity sudcov všeobecných súdov (neprípustnosť trestného stíhania za rozhodovanie ani po zániku funkcie).

Je potrebné poznamenať, že je zásadný rozdiel pri obmedzení výkonu ústavnej funkcie sudcu a poslanca národnej rady.

Pri začatí trestného stíhania sa u sudcu všeobecného súdu uplatňuje zákonný inštitút o dočasnom pozastavení výkonu funkcie (t.j. neprípustnosť súdenia).

Porušenie princípu

U poslancov národnej rady, nevzniká zákonná prekážka na nerušený výkon tejto funkcie, lebo sa dodržuje dôsledne ústavný princíp prezumpcie neviny. K zániku výkonu tejto funkcie dochádza preto až po právoplatnom rozsudku o spáchaní úmyselného trestného činu.

Nerešpektuje sa teda princíp rovnosti ústavných činiteľov (deľba moci) pri otázke zabezpečenia trestnoprávnej imunity za konanie a rozhodovanie.

Ignoranti

Medzinárodné dokumenty (odporúčania) nemajú len odporúčací charakter, ale v zmysle čl. 1 ods. 2 ústavy aj primeranú mieru právnej relevancie, takže je potrebné rešpektovať (dodržiavať) obsah týchto odporúčaní.

Ignorovali sa (porušovali) medzinárodné dokumenty, ktoré upravujú, že sudcovia musia byť chránení pred neprimeranými vonkajšími vplyvmi a za tým účelom musia mať funkčnú imunitu. Resp. že „výklad zákona, posúdenie skutkových okolností a hodnotenie dôkazov nesmie viesť k trestnej zodpovednosti“. Je teda zrejmé, že sa imunita netýka neprípustnosti postihu sudcu len za právny názor (výklad zákona).

Mnohí právnici poukazujú na to, že sa diali veľké zásahy do Ústavy a to najmä počas doby covidu, v skrátenom legislatívnom konaní, bez diskusie, “len tak.”

Pri zmenách Ústavy SR prebiehal riadny legislatívny proces, okrem dodatočného doplnenia zmeny ústavy o obmedzení výlučnej ústavnej kompetencie ústavného súdu na zabezpečenie ochrany ústavnosti bez akéhokoľvek obmedzenia (t.j. po skončení riadneho pripomienkového konania). 

Bez diskusie

Bola teda vylúčená akákoľvek možnosť diskusie zo strany občianskej i odbornej verejnosti. To preukazuje porušenie princípu transparentnosti konania vládou i parlamentom. Keďže sa týmto krokom vylúčila verejná kontrola činnosti orgánov verejnej moci.

V skrátenom legislatívnom konaní (v období boja proti covidu) boli prijaté viaceré zákony. Jedným z týchto zákonov bola novela zákona o Súdnej rade SR, kde sa zakotvili kritéria na odvolanie predsedu Súdnej rady SR.

A bez dôvodu

Uvedenú zmenu zákona o súdnej rade osobne považujem za účelovú (nie účelnú) pre porušenie zákonných pravidiel skráteného legislatívneho konania.

Zrejme neexistuje totiž príčinná súvislosť na zabezpečenie ochrany pred šírením covidu a úpravou podmienok zániku funkcie ústavného činiteľa súdnej moci. Bez tejto zmeny by totiž vôbec neboli ohrozené základné ľudské práva, bezpečnosť a nehrozili by ani značné hospodárske škody.

Inak povedané, dôvody na zánik  tejto ústavnej funkcie vôbec nepomohli k ochrane kohokoľvek pred šírením koronavírusu, ktorému mohli napomôcť len opatrenia zdravotníckeho charakteru. 

Na ďalšej strane sa dozviete, ako je to s prezumpciou neviny v právnych štátoch i prečo je potrebné, aby justícia zostala oddelená od vôle vládnej moci.