Slovenskí pestovatelia zeleniny volajú po rýchlom zásahu štátu. Poľnohospodárom, ktorí pestujú zeleninu v skleníkoch a fóliovníkoch, totiž pre enormné zdraženie cien energií až 15-násobne vzrástli náklady na vykurovanie skleníkov. Aj oni žiadajú preto o zastropovanie cien energií alebo o preplatenie časti zvýšených nákladov formou dotácie. Uviedla to hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová.
Mohlo by vás zaujímať
Zdôraznila, že tohtoročné extrémne sucho a postupné zvyšovanie cien energií významne negatívne ovplyvnilo celú poľnohospodársku výrobu vrátane produkcie zeleniny a ovocia. Straty sú v dvoch rovinách. Na jednej strane extrémne sucho znížilo úrodu zemiakov a zeleniny pestovanej na pôde. Na strane druhej enormné zvýšenie cien elektriny a plynu negatívne ovplyvňuje modernú a vysoko intenzívnu produkciu zeleniny zo zakrytých plôch, teda zo skleníkov a fóliovníkov. Tie treba vyhrievať a zeleninu v nich zavlažovať, aby poskytli úrodu počas celého roka.
Enormný nárast cien energií podľa Holéciovej predstavuje až 15-násobné zvýšenie tejto nákladovej položky pri pestovaní zeleniny na zakrytých plochách. Pestovatelia sa obávajú, že bez zastropovania cien energií alebo poskytnutia dotácie na zmiernenie nákladov budú musieť znižovať výmery a likvidovať vysoko moderné skleníky a fóliovníky. Ich drahá zelenina sa totiž stane takmer nepredajnou.
„Kilogram zeleniny by bol zaťažený dvomi eurami nákladov na energie. Zelenina by tak zdražela viac než dvojnásobne. Ani naši odberatelia a ani spotrebitelia by takýto nárast ceny neboli schopní akceptovať. Ak by sme obmedzili alebo priam zastavili produkciu aspoň v energeticky náročnejších zimných mesiacoch, vypadli by sme z ponuky obchodných reťazcov. Nedokázali by sme totiž dodávať našu zeleninu celoročne a za ceny porovnateľné s dovážanou produkciou, ktorá je v zahraničí významne podporovaná,“ uviedol podpredseda Zväzu zeleninárov a zemiakarov Slovenska Zsolt Bindics.
Upozornila, že vo fóliovníkoch a skleníkoch sa v SR najviac pestujú paradajky, papriky, uhorky, šaláty a bylinky. Z hľadiska výmery je to zatiaľ malý segment, z hľadiska produkcie je však veľmi významný. Zakrytých plôch je asi 90 hektárov s ročnou produkciou okolo 40 miliónov kilogramov paradajok a uhoriek. Navyše ide o ekologický spôsob pestovania, ktorý využíva geotermálnu energiu, biologickú ochranu rastlín (bez pesticídov), recykluje použitú vodu, zanecháva nízku uhlíkovú stopu. Je veľmi moderný a inovatívny – využíva najmodernejšie trendy, technológie a vo vysokej miere robotizáciu.
„Na Slovensku je väčšina rajčiakov a uhoriek produkovaná práve na zakrytých plochách. Bez rýchlej štátnej intervencie hrozí zánik 1300 pracovných miest. Namiesto kvalitnej slovenskej produkcie, ktorú náš zákazník vyhľadáva, tak budeme ešte viac dovážať cudziu zeleninu. Import sa zvýši o 70 až 100 miliónov eur ročne, aby vedel vykryť nároky spotrebiteľov. Toto si nikto z nás neželá,“ dodal predseda zväzu Oliver Šiatkovský.
Uzavrel, že Zväz zeleninárov a zemiakarov Slovenska už pred mesiacom upozornil na situáciu Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR. Zväz apeluje na prijatie efektívnych opatrení v čo najkratšom čase tak, aby došlo k stabilizácii cien energií na úrovni, ktorá by dovolila udržanie tohto segmentu poľnohospodárskej výroby. Zároveň je pripravený na diskusiu s MPRV k tejto problematike.
Zdroj: tasr
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Slovenskí pestovatelia zeleniny apelujú na riešenie energetickej krízy. Náklady nám vzrástli 15-násobne