Vládna kríza a nespokojnosť ľudí so situáciou na Slovensku už dlhodobo naznačuje, že po najbližších parlamentných voľbách môže opäť prísť k zásadnej zmene mocenských pomerov. Do popredia by sa mohli dostať ľavicové strany ako Hlas-SD, či Smer-SD. Potenciál Hlasu by sa podľa sociológa Martina Slosiarika z agentúry Focus mal pohybovať približne na 30 percentách, potenciál Smeru by mal byť viac ako 25 percent.
Mohlo by vás zaujímať:
„Premenlivosť voličských nálad je veľmi vysoká. Voliči sú rozdelení do dvoch táborov. Prvý nazvem „stredopravý“, aj keď dnes by si už zaslúžil iný názov, lebo je veľmi rôznorodý. Druhý tábor približne tvorí parlamentná opozícia, i keď aj tam sú strany viac na kraji či bližšie k extrému. Ak sa budú meniť čísla, tak skôr v rámci týchto táborov,“ povedal sociológ v rozhovore pre Denník N.
Nespokojnosť s vládou je za desaťročia na maxime
Znovuzrodenie politikov, ktorí vyrástli okolo opozičného lídra Roberta Fica (Smer-SD) si sociológ vysvetľuje napríklad aj vysokou nespokojnosťou ľudí s vládnutím súčasnej vládnej garnitúry na čele s OĽANO. Nespokojní pri tom nie sú len voliči Smeru a Hlasu, ale aj voliči liberálnych strán ako Progresívne Slovensko. Slosiarik však upozorňuje, že to neznamená, že automaticky podporia pripravované referendum.
„Dnes zaznamenávame maximá nespokojnosti za posledných 20-25 rokov. Miera frustrácie je veľmi vysoká, ale to neznamená, že všetci títo ľudia chcú prísť na referendum alebo že si želajú predčasné voľby. To je aj rébus, ktorý riešia primárne voliči PS. Neželajú si návrat Smeru, ale sú nespokojní,“ poznamenal Slosiarik.
Nebezpečná hra OĽANO a SaS?
V minulosti sa ukázalo, že strany SDKÚ-DS a SaS, ktoré sa dostali do konfliktu v roku 2012 a ktoré boli hlavnými aktérmi povalenia vlády Ivety Radičovej (vtedy SDKÚ-DS), na túto svoju aktivitu negatívne doplatili. Jedná sa pri tom o scenár, ktorý môže čakať aj OĽANO a SaS: „Koaličné strany namierili zbrane proti sebe, a ich voliči sa pozerajú, či sú naozaj také hlúpe, že stlačia spúšť. Lebo z pohľadu podpory týchto strán je to samovražda a ja si myslím, že ich voliči to budú takto vyhodnocovať.“
Smeru by pri tom najviac pomohlo, keby sa z ich voličov stali nevoliči podobne, ako v roku 2012. „Smer v roku 2012 nevyhral preto, že ho prišli voliť pôvodní voliči SDKÚ. Vyhral preto, že títo voliči zostali doma. To je aj otázka týchto dní,“ pokračuje Slosiarik.
Smer môže rúbať naozaj vysoko
So Smerom po voľbách v roku 2020 už mnohí nerátali, no zdá sa, že strana má to najhoršie definitívne za sebou a postupne sa stáva jedným z možných favoritov v najbližších parlamentných voľbách. A, to, pravdepodobne bez ohľadu na výsledok vo voľbách komunálnych, v ktorých si Hlas-SD na mnohých miestach vyberá skôr liberálnejších partnerov. Podľa Slosiarika by výsledok Smeru pri určitej zhode okolností mohol byť aj 25-percentný, pri čom by strana mohla preferenčne ohrozovať hlavne Hlas, SNS, či Republiku.
„Nejde len o voličov Hlasu, kde hovoríme o veľkom elektoráte. No veľká miera akceptácie Smeru je aj medzi voličmi SNS a Republiky, čo je rozdiel oproti minulosti a postojom voličov Ľudovej strany Naše Slovensko. Tam miera afinity k Smeru nebola taká ako v Republike,“ načrtol Slosiarik cestu, pomocou ktorej by Smer mohol narásť o ďalších 10 percent.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Šéf prieskumnej agentúry hovorí o silnom potenciále Smeru a Hlasu: Fico môže ísť nad 25 percent!