Youth Training Academy (YTA). To je pohybová príprava, úpolové cvičenia, projekty Fitmoms a Fitdads. V Trnave rozhýbali deti, športovcov aj celé rodiny.

Na Bulharskej ulici sa môžu pýšiť jednou z najmodernejších telocviční v Trnave. Obľúbení tréneri, vysmiate a zdravé deti, plnohodnotne strávený čas. Mojím hosťom je pán Jozef Filípek, jeden z hlavných trénerov, zakladateľ a predseda občianskeho združenia YTA.

Myšlienka podpory športu

Pán Filípek, YTA privádza naše deti k športu a v Trnave sa teší veľkej obľúbenosti. Ako vznikol nápad založenia tohto občianskeho združenia?

Celý nápad súvisel s myšlienkou podpory športu. Keď som bol na strednej škole, robil som asistenta trénera. Robili sme prípravku. Bolo to pomerne akčné. Mal som asi šestnásť-sedemnásť rokov. Dokázali sme dať do prvého tréningu prvky ako kotúľ vpred a iné. Štyri roky po prípravke to už možné nebolo. Úroveň v pohyblivosti a trénovanosti išla o dosť nižšie. A o štyri roky neskôr sme už učili športovcov bežať. Videli sme, že sa niečo deje. Povedal by som, že tréneri, ktorí túto prácu milujú, sa na to pozrú a vedia, že je nutné niečo spraviť. Pôvodne sme spolupracovali v takej širšej forme a pod iným názvom. YTA dostala svoj názov vtedy, keď nám športovci rástli, odrastali a chceli sme, aby tento športový klub navštevovali aj adolescenti a pubertiaci.

Foto: archív YTA

YTA dnes pôsobí v materských aj v základných školách. Možno o vás niečo zistiť aj zo sociálnych sietí a na vašej stránke. Kto sa k vám môže prihlásiť?

Spolupracuje s nami osemnásť materských škôl a tejto spolupráci sa veľmi tešíme. Naše priestory je možné nájsť teraz na Bulharskej ulici. Tam sme pripravili, dovolím si povedať, výborné úpolovo-gymnastické športovisko s perfektnými možnosťami, so sociálnym zázemím, so vzduchom. Sú to detaily, ktoré my vnímame, ale patrí to k tomu celému, k tým podmienkam. To je naša hlavná pozícia. Sme aj na Rybníkovej ulici, sme na rôznych základných školách. Kto hľadá, nájde. Každý športovec má u nás jeden tréning skúšobný, čiže si ho vyskúša a sám sa rozhodne.

Pohyb na mieru

Čo sa v materských a v základných školách precvičuje? Na čo sa zameriavate?

Športové cykly sú viac-menej pripravované na mieru. To znamená, že pri predškolskom veku sa hýbeme okolo nejakých takých základných pilierov. Jedným je ten úpolovo- -gymnastický. Tu sa učíme padať, učíme sa prevaly, kotúľať sa, učíme sa zmeny polôh, pohyb na zemi, keďže v jude sa zápasí sa aj na zemi. Druhý nazvem kolektívno-športový, to znamená, že na športovisku nie som sám, je tam kolektív. Pracujeme, učíme sa, čo znamená spolupráca, rešpekt k súperovi a iné veci, ktoré patria k športu. Ďalší je loptičkový. Tenisové loptičky sú perfektná pomôcka na reakčnú schopnosť, na ploché nohy, na jemnú motoriku. Štvrtý by som nazval atleticko-skokovo-behovým. Tu sa sústreďujeme na základnú lokomóciu pohybu, ekonomické pohyby pri behu, precvičujeme zvieraciu gymnastiku. Na základnej škole je to taká nadstavba. Tam je už mladší školský vek. Športovci už môžu navštevovať aj špecializáciu, čiže si ju tam aj môžu vybrať a lepšie ju spoznať, spoznať športovisko, trénera.

V čom sa YTA líši od ostatných škôl, projektov, občianskych združení?

Myslím si, že určite tou úpolovou zložkou. Každého, či už športovca, ktorý robí bojové športy, alebo kohokoľvek sa spýtate potvrdí, že robiť úpolové športy, robiť judo a iné sa na športovcovi podpíše viac, ako keď robí tie športy, ktoré sú populačne obľúbenejšie a marketingovo viac podporené. Ťažko to opísať slovami, ale kto to vyskúša, ten to pochopí.

Úpoly

Čo sú to úpoly? Ako by ste to vysvetlili nám, ktorí nie sme zdatní v športovej terminológii?

Úpolový šport je šport, kde prekonávate odpor súpera. Patrí tam napríklad judo, karate, pretláčanie rukou, šerm, bojové športy. To znamená, že športovec stojí jeden proti jednému. Úpolové športy sú náročné na koordináciu a často tam prichádza k tomu, že tlak športovcov je v jednom okamihu vzájomný. Pripravujeme sa na to. Športovec si od začiatku prechádza kompletným spevňovaním, prechádza si pádovou technikou.

Čo vám pri pohľade na vašich zverencov robí najväčšiu radosť? Je pokrok detí viditeľný?

Pokroky jednoznačne áno. Samozrejme, závisí to od toho, ako často k nám chodia alebo aký pravidelný je tréningový cyklus. Najväčšiu radosť nám určite robí spätná väzba od detí. Keď vidíme, že je tréning ozaj energický, všetci sú zapojení. Keď aj tí športovci, ktorí sú na to nové prostredie citlivejší, sú v tom zapojení, spotení, vieme, že okolitý svet neexistuje. Teraz sme tu v danom momente na tréningu, nezaujíma nás nič len prítomný okamih, to je taký pocit zadosťučinenia.

Pán Jozef Filípek nám prezradil ešte mnoho zaujímavostí. Rozhovor je v plnom znení dostupný na youtube eReport TV.