Čo keď zrazu nastane super scenár – že budú aj koncerty, aj ten rok, čo by ste si priali, by ste si mohli odlietať, a doma farma. Budete robiť všetko, alebo si vyberiete. Čo?
Budem to riešiť, keď sa to bude diať. V lete farma nie je až taký problém, zvieratá majú oplotené pasienky, ja o tých zvieratách od jari do jesene ani neviem, maximálne skontrolovať oplotok, či sa doň nechytil jeleň. Hrávame cez víkendy, takže cez týždeň si človek doma porobí. Kiež by sme ten problém mali, aby sme ho mohli riešiť čo najskôr.
Iné Kafe napriek všetkému už fanúšikov potešilo. Vydali ste CD a DVD jedinečného koncertu, kedy sa poppunkeri spojili so symfonickým orchestrom. Punkeri sa väčšinou tvária, že štyri akordy na muziku sú tak akurát a potom snívate o spolupráci so symfoňákom…
Urobili sme aranžmány so symfonickým orchestrom, pretože punk rock má tiež dve zložky – hudbu a text, ale v našom prípade znamená text dvakrát viac. Sú o spoločenských záležitostiach, nie je to len togheter, forever, I love you… a tie texty v symfonickej verzii ostávajú, naviac sme ich zvýraznili 20-členným speváckym zborom.
A tie štyri akordy?
Tak áno, sú to 4 akordy, aj 3, aj viac, otázka je, ako ich zahráš. V symfonickej verzii k nim pribudlo množstvo nástrojov. Je to najvyššie poschodie, kam sme mohli našu hudbu dostať. A som pyšný, že sme zatiaľ jediná punkrocková kapela na svete, ktorá sa do toho pustila.
Čo vás k tomuto nápadu inšpirovalo? Metalisti? Raperi? Lebo títo už so symfoňákom hrali.
Túto myšlienku som nosil v hlave od roku 1998, keď som dával nahlášky na SOZU. Bolo to pri našom prvom albume Vitaj. K nahláške bolo treba dodať klavírny prepis ôsmich taktov, aby sa dala skladba identifikovať. Tak som poprosil kamaráta, ktorý poznal noty, aby mi s tým pomohol. Sedel som v jeho obývačke a sledoval, ako to hrá na klavíri a zapisuje. Veľmi sa mi to páčilo a odvtedy som o spolupráci s veľkým orchestrom sníval.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
ROZHOVOR Vratko Rohoň: „Štát ma z noci do rána postavil pred otázku, čo robiť?“ Čo ho zachránilo?