Zlyhanie českej vlády: Riešenie problémov si vyžaduje viac než len slušnosť

Takmer na celom svete je v súčasnosti kríza demokracie. Štandardné politické strany však nemajú víziu, ako demokraciu zachrániť. Ponúkajú len svoje osobnosti s tým, že sa budú správať lepšie než populisti, avšak iba to nestačí. Preto ani slušnosť súčasnej českej vlády nestačí na to, aby boli jej politici opäť zvolení. V rozhovore so spravodajkyňou TASR to povedal slovenský sociológ Pavol Frič, ktorý žije dlhodobo v Prahe a pôsobí na Fakulte sociálnych vied a Fakulte humanitných štúdií Univerzity Karlovej.

Podotkol, že na záchranu demokracie je potrebné vybudovať pre ňu inštitucionálnu oporu a najmä zrovnoprávniť postavenie bohatých voličov s drobnými darcami.

Posledný prieskum Centra pre výskum verejnej mienky z Akadémie vied ČR ukázal, že vláde Petra Fialu dôveruje okolo 20 percent ľudí. Frič si myslí, že zlyhala, pretože namiesto vízie na celkovú zmenu politiky ponúkla len nové tváre s jedinou pridanou hodnotou – a to že sa budú správať morálnejšie než populistickí politici, ktorí vládli predtým.

„Výmena politikov ešte neznamená zmenu charakteru politiky. Takmer vo všetkých krajinách sveta vidno krízu demokracie. Sezóna populistov je striedaná sezónou vlády štandardných strán a tá je zase striedaná sezónou populistov, takže sa to neustále takto turbulentne melie a demokracia je neustále v ohrození. A na príklade Maďarska vidíme, že to smeruje k tomu, že raz už tým populistom dôjde trpezlivosť a skutočne nastolia autoritatívnu vládu,“ myslí si Frič.

Podľa neho je jasné, že po jesenných voľbách do českej Poslaneckej snemovne vládnu moc prevezme predseda opozičného hnutia ANO Andrej Babiš. Frič si však myslí, že ANO nebude vládnuť samo, ale bude musieť zložiť koalíciu so stranami ako SPD, Motoristi či Stačilo!, ktoré sociológ označil za extrémistické. V spolupráci s týmito stranami bude podľa neho aj hnutie ANO smerovať od populizmu k extrémistickejšiemu pólu. „A keď sa im nebude dariť a ich sezónu zase vystrieda sezóna štandardných strán a tej sa zase nebude dariť a zase bude striedaná novou vlnou populistov, ten populizmus bude ešte extrémistickejší,“ podotkol sociológ.

Problémom súčasnej demokracie je podľa neho nerovnosť vo finančnej participácii na jej chode. Kým vo voľbách má každý hlas rovnakú váhu, po voľbách nastáva situácia, že veľmi bohatí ľudia môžu naďalej „hlasovať“ svojou peňaženkou. „V priebehu medzivolebného obdobia majú na to, aby demokraciu financovali zo svojich peňazí. Sú vo výhodnejšej pozícii než bežní ľudia a ľudí štve, že tá rovnosť trvá len maličkú chvíľku,“ vysvetlil svoj pohľad Frič. Politici sa preto potom podľa neho zaujímajú viac o tých ľudí, ktorí im dávajú sponzorské dary a podporujú ich kampane. Bežní ľudia podľa neho nevidia možnosť, ako to zmeniť, a preto v podstate zo zúfalstva volia čoraz extrémistickejšie politické reprezentácie. Dúfajú v zmenu alebo aspoň v pomstu.

Riešením tohto problému je podľa Friča „demokracia drobných darcov“, teda že postavenie drobných prispievateľov politických strán by bolo zvýhodnené oproti „megadarcom“. Dodal, že tento trend sa zatiaľ šíri napríklad v USA. Ak sa ideu zrovnoprávnenia veľmi bohatých voličov s drobnými darcami nepodarí presadiť, situácia sa podľa neho nezlepší. A problémom je, že túto nerovnosť nemajú záujem vyriešiť ani tradičné, ani populistické strany.

Poukázal pritom na to, že väčšina populistických lídrov sa štylizuje do roly klaunov, čím chcú podľa neho presvedčiť obyčajných ľudí, že budú bojovať za nich. „Racionálne sa vkladajú do tejto polohy, pretože ľudia podvedome veria tomu, že len blázon by mohol ísť proti záujmom mocných a slúžil by záujmom drobných prispievateľov,“ dodal Frič s tým, že takíto politici vyzerajú autenticky – na rozdiel od niektorých tradičných politikov v ich snahách presvedčiť obyčajných ľudí.

Zdroj: TASR