Presťahovali ste sa na myjavské kopanice. Tie ste vraj kosili už 10 rokov pred pandémiou. Ako ste sa tam ocitli?
Prvýkrát som bol na kopaniciach asi v roku 1995, keď sme, naša malá rodinná firma, na družstve v Bukovci, riešili vyhrievanie silážnych jám. Veľmi sa mi páčila myjavská pahorkatina, je to taký svojrázny región s koloritom. Pripomínala mi pahorkatinu vo Švédsku, kam som chodieval na prázdniny, lebo moja mama tam žila 20 rokov. Vtedy som si povedal – aké je to tu pekné! No a potom, asi v roku 1999, som videl v Bratislave inzeráty, také prišpendlíkované fotky domov, chalúp, v takých malých výkladíkoch na stenách domov v centre mesta. Povedal som si, veď to je tam, kde sa mi tak páčilo a nakontaktoval som realitnú kanceláriu.
Zadanie znelo?
Niečo úplne mimo ľudí, na samote, alebo polosamote, cesta nie je podmienkou, skôr výhľad a pokoj. Išiel som tam bývať bez akéhokoľvek smerovania niekoho tretieho, proste ma to tam pritiahlo. Mal som vtedy 25 rokov a už roky ma to ťahalo preč z Bratislavy. A tak si tam budujem svoj home. Ako rodený Bratislavčan s mestom kontakt stratiť nechcem, ale nepotrebujem tam tráviť svoj voľný čas v zápchach, smrade a v strese. Súčasne je to moje mesto, ale teraz to mám opačne – na kopaniciach žijem a do Bratislavy chodím ako na chalupu.
Na Myjave máte ovocný sad a farmičku, kde chováte ovce a býky.
Ku kopaniciam patrí ovocný sad, sú známe svojou slivovicou, takže tam je tradícia, že keď si človek kúpi dom, vždy je k nemu nejaký sad. Dokonca sa stáva, že domáci predajú dom, ale sad nie, lebo si tieto veci vážia. Ja to robím tak, že si odtrhnem pár sliviek, tam ich volajú trnky, jabĺčok, hrušiek a na vypálenie zavolám známych, ktorí to vedia robiť. Oni si vezmú ovocie a ja dostanem tzv. oldomáš, od 5 do 15 litrov pálenky podľa úrody. Tvrdý alkohol síce neobľubujem, ale keď už si mám vybrať, radšej si šupnem pohárik kvalitnej domácej ako niečo z obchodu.
Farmárčenie, aj v malom, je drina, človek sa musí veľa vecí naučiť.
Čo sa týka starostlivosti, niečo si musí naštudovať a počúvať skúsenejších domácich. Mnohé stromy sú už staré, buď ich treba zrezať, alebo vyrezať, obrezať koruny do véčka, aby na ne išlo slnko z každej strany, lebo kvety a plody ho potrebujú. Stromy majú byť od seba 6 metrov, čo veľa ľudí nedodržuje.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
ROZHOVOR Vratko Rohoň: „Štát ma z noci do rána postavil pred otázku, čo robiť?“ Čo ho zachránilo?