Prieskum: Pandémia a stres. Ako je na tom Slovensko?

Už rok celý svet bojuje s pandémiou. Ľudia nevidia to povestné svetlo na konci tunela. A to si vyberá svoju daň. Častý pocit stresu v období pandémie a karanténnych opatrení na prelome rokov zažívala približne štvrtina z tisícky respondentov, ktorí sa zapojili do prieskumu v rámci projektu Ako sa máte, Slovensko?. Necelá polovica respondentov sa v prieskume priznala, že stres či depresívne pocity niekedy zažívajú, štvrtina respondentov sa, naopak, vyjadrila, že stresom netrpí.

Dáta v tejto časti prieskumného projektu zbierali jeho organizátori od novembra 2020 do januára 2021. V porovnaní s obdobím na prelome októbra a novembra zaznamenali mierny nárast v prežívaní stresu, narástol však i počet respondentov, ktorí vypovedajú, že stres nezažívajú vôbec.

Rezignácia, vyčerpanosť a apatia

Kamila Urban z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied (SAV), jedného z partnerov projektu, v tejto súvislosti upozorňuje, že negatívna odpoveď nemusí znamenať vyššiu odolnosť voči stresu, ale, naopak, rezignáciu. „Najväčší problém s dlhotrvajúcim prežívaním chronického stresu je v tom, že môže viesť až k úplnej vyčerpanosti organizmu a apatii. Zvýšenie počtu respondentov, ktorí tvrdia, že nezažívali v januári stres vôbec, môže byť preto interpretované z opačného pohľadu a to, že títo jedinci sú už psychicky vyčerpaní a nedokážu reflektovať mieru stresu, ktorý zažívajú,“ objasnila Urban.

Mladší ľudia sú viac stresovaní

Dlhodobo platí, že najväčšiu mieru prežívaného stresu zažívajú mladí do 30 rokov a respondenti žijúci v domácnosti s viacerými členmi. Čím viac ľudí žije v jednej domácnosti, tým vyššiu mieru stresu zažívajú. Zároveň sa ukazuje, že najmenej stresu zažívajú respondenti nad 60 rokov.

Projekt „Ako sa máte, Slovensko?“ dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku karanténnych opatrení v marci 2020. Prieskumy iniciuje prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.

Zdroj: tasr