Slovensko počas uplynulých pár dní žilo a ešte žije „škandálom“, ktorý ide na vrub podpredsedu parlamentu a podpredsedu Smeru-SSD Ľuboša Blahu. Ten si totiž dovolil vo svojej novej poslaneckej kancelárii v rámci „jesenného upratovania“ vymeniť zástavu EÚ za slovenskú, a tiež obraz prezidentky Zuzany Čaputovej za obraz argentínsko-kubánskeho lekára a marxistického revolucionára Che Guevaru, ktorý bol tiež veliteľom partizánskych jednotiek počas Kubánskej revolúcie.
Pôvodne sa chcel ani vyjadrovať
Vo vytržení, ba doslova v ošiali, bola najmä opozícia, ktorá za tento „nehorázny“ krok chce Ľuboša Blahu odvolávať z jeho funkcie. A KDH, ak by sa dalo, by ho za jeho čin aj ukrižovalo. Úplne iný, racionálny, postoj má k celej záležitosti politický komentátor a historik Eduard Chmelár, ktorý svoj názor zhrnul do pomerne obšírneho statusu, ktorému dal názov – Prezidentka republiky nie je cisár pán.
Chmelár hneď v úvode priznáva, že pôvodne sa k tejto téme nechcel vôbec vyjadrovať, lebo mu príde absurdné, aby časť opozície zasa a znova odpútavala pozornosť od najdôležitejších problémov takýmto politickým „folklórom“. Keď ale vidí, ako sa už pomaly každý zavzdušňuje nad svojským upratovaním kancelárie podpredsedu NR SR, k tejto „kauze“ chce povedať pár slov aj on.
Prezidentka republiky nie je cisár pán.
Eduard Chmelár, politický komentátor a historik
Chmelár netají, že keď videl video Ľuboša Blahu a následné reakcie na tento počin, vynorili sa mu v mysli tri obrazy. „Prvý je z auly Univerzity Komenského 22. novembra 1989. Počas revolučného kvasenia vystúpil na zhromaždení študentov desaťročný chlapček a oduševnene zvolal: „Aj my, žiaci základnej školy (nepamätám sa, ktorej) chceme prispieť k zmenám na Slovensku a na protest proti tomu, čo sa stalo v Prahe, sme v triede zvesili obraz Gustáva Husáka!“
Nastal búrlivý potlesk, len podaktorí z nás sa na seba rozpačito pozreli, či práve k tomuto máme povzbudzovať deti, veď Husák bol až do 10. decembra právoplatným prezidentom ČSSR. Mimochodom, detskej rebélii nadšene tlieskal aj jeden zo študentských lídrov Daniel Bútora, donedávna minister školstva SR…,“ vysvetľuje historik.
Medzi štátnymi symbolmi prezidentka nie je
Druhý obraz je spojený s Pražskou jarou. „Redaktori denníka Smena v marci 1968 vyhlásili, že sa necítia byť viazaní príkazmi svojho vydavateľa (ktorým bol Socialistický zväz mládeže), strhli zo steny obraz Antonína Novotného (v tom čase bol ešte stále prezidentom) a z recesie sa s ním fotili váľajúc sa po koberci…,“ pripomenul Chmelár, podľa ktorého si tretí obraz môžete vyhľadať aj každý sám.
„Nájdete ho v kultovej knihe Jaroslava Haška Osudy dobrého vojaka Švejka. Možno si spomeniete na scénu, v ktorej sa istý pán Bretschneider (z ktorého sa neskôr vykľul agent štátnej polície) oboril na krčmára Palivca,“ dáva istú nápovedu, ktorú ešte rozšíri:
– „Tady kdysi visel obraz císaře pána!“ zvolal pobúrene. „Právě tam, kde teď visí zrcadlo!“
– „Jó, to mají pravdu,“ potvrdil Palivec. „Visel tam a sraly na něj mouchy, tak jsem ho dal na půdu. To víte, ještě by si někdo mohl dovolit nějakou poznámku a mohly by být z toho nepříjemnosti. Copak to potřebuju?“
Štátnymi symbolmi Slovenskej republiky sú štátny znak, štátna vlajka, štátna pečať a štátna hymna. Nie vlajka Európskej únie, nie prezidentka a už vôbec nie jej obraz.
Eduard Chmelár, politický komentátor a historik
O vkuse či nevkuse podpredsedu parlamentu si môžeme podľa Chmelára myslieť čokoľvek, ale prezidentka republiky nie je cisár pán. „Keď sa exminister kultúry za Smer Marek Maďarič až hystericky rozčuľuje, že „obraz prezidenta na stene, to je rešpekt k štátnosti, to je vedomie štátnosti, to je úcta ku všetkému, čo nás k našej štátnosti viedlo“, nemá pravdu rovnako ako bývalý europoslanec za Smer Boris Zala, ktorý kričí, že Blaha vraj odstránil dva štátne symboly.
Musím preto (nielen) týmto pánom pripomenúť to, čo sa učia už deti základnej školy v občianskej náuke: štátnymi symbolmi Slovenskej republiky sú štátny znak, štátna vlajka, štátna pečať a štátna hymna. Nie vlajka Európskej únie, nie prezidentka a už vôbec nie jej obraz,“ prízvukuje politický komentátor.
Zišla by sa nám odborná diskusia
Vešať na stenu v každom úrade obraz prezidenta, to nie je podľa Chmelára prejav úcty k štátu, ale historický relikt monarchie, ktorý sme mali už dávno odstrániť najmä preto, že sa tým vedome pestuje kult osobnosti, ktorý by mal byť pre demokratickú republiku z princípu neprijateľný. „Mimochodom, ja sám som v prezidentskej kampani pred piatimi rokmi v rozhovore pre jeden bulvárny denník navrhoval odstrániť tento prekonaný symbol a nahradiť ho štátnym znakom,“ konštatuje Chmelár, ktorý bol tiež jedným z kandidátov na post hlavy štátu.
Chmelár dlhodobo upozorňuje na to, že u nás vyše tridsať rokov od dosiahnutia nezávislosti Slovenskej republiky neexistuje ani odborná, ani verejná diskusia o úlohe a postavení prezidenta. „To nesvedčí o „úcte k štátu“. To svedčí iba o našich vžitých predsudkoch, podľa ktorých je úlohou prezidenta reprezentovať a našou vzhliadať k nemu,“ pridáva Chmelár, podľa ktorého je to žalostne málo.
Kde boli všetci tí falošní moralizátori, keď prezidentka Slovenskej republiky chodila v tričku s veľkým nápisom „Ukrajina“, keď nasvecovala Prezidentský palác vo farbách všetkých možných štátov, keď kryla mnohopočetné porušenia ústavy? To ich neurážalo?
Eduard Chmelár, politický komentátor a historik
„A kde boli všetci tí falošní moralizátori, keď prezidentka Slovenskej republiky chodila v tričku s veľkým nápisom „Ukrajina“, keď nasvecovala Prezidentský palác vo farbách všetkých možných štátov, keď kryla mnohopočetné porušenia ústavy? To ich neurážalo?“ pýta sa nekompromisne Chmelár, ktorý by na mieste Ľuboša Blahu na stenu zavesil štátny znak Slovenskej republiky, ale neurobil by to tak teatrálne. Chmelár tiež nie dosť dobre rozumie, načo potrebujeme nálepkovať mimovládky tak, ako sa to chystá v zákone o mimovládkach ako o „zahraničných agentoch“. Všeobecne prospešným cieľom je podľa neho spriehľadniť finančné toky a uľahčiť všetkým občanom snahu dostať sa k informáciám, kto tieto politické think-tanky platí – nie šikanovať všetky mimovládky a vypaľovať im na čelo nejaký biľag.
Skočili kritici na Blahov „promo“ lep?
Ľuboš Blaha podľa Chmelára rád provokuje a robí to veľmi úspešne, keďže získal vo voľbách viac hlasov ako všetci jeho kritici dohromady, a keďže mu zasa všetci skočili na lep. „Budúci týždeň vychádza jeho kniha o Che Guevarovi, v ktorej vyvracia aj mnohé mýty, ktoré o tomto symbole boja za slobodu šíria napríklad prvoplánoví antikomunisti z KDH (zdôrazňujem, že Che nie je ani mojím politickým, ani morálnym vzorom, ale nie je ani masovým vrahom, za ktorého ho demagogicky vyhlasujú pravicoví ideológovia).
Lepšie a lacnejšie promo by mu neurobil nikto a myslím si, že po tomto cirkuse môže priamo pri jeho pokuse o odvolanie v parlamente pokojne usporiadať aj autogramiádu,“ smeje sa politický komentátor na tom, ako Blaha skvele zvládol skryté promo k svojej knihe. Chmelár priznáva, že chápe ľudí, ktorých takéto prejavy rozhorčili.
Mohlo by vás zaujímať
„Môžeme debatovať o miere vkusu, ale podpredseda parlamentu neporušil nijaký zákon a pokúsiť sa ho odvolať z funkcie za odloženie obrazu Zuzany Čaputovej do skrine je nielen stratou času, ale predovšetkým stratou súdnosti. Je to také hlúpe, akoby Matoviča odvolávali zakaždým, keď niekoho urazí. Nečudujem sa, že sa k tomuto cirkusu pripojila práve skupinka nepríčetných pacientov z Lode bláznov, ale fakt, že tentoraz iba asistujú klubu KDH je čistá groteska,“ konštatuje záverom Eduard Chmelár, ktorý výzva na serióznu odbornú diskusiu o uvedených problémoch.
„Možno by sme sa z nej dozvedeli nielen to, aké sú skutočné úlohy prezidenta republiky, ale aj to, že dve slovenské vlajky namiesto jednej európskej by nemali nikoho poburovať – rovnako ako nikoho neznepokojuje, že na Elyzejskom paláci, symbole suverenity Francúzskej republiky, neveje vlajka EÚ. Ale to by sme museli mať aspoň minimum politikov so štátnickým presahom, a nie gašparov, ktorí nevedia zaujať ničím iným ako škandalizovaním marginálnych tém patriacich do oblasti politického folklóru,“ uzavrel svoj status skúsený politický komentátor a historik.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Prezidentka republiky nie je cisár pán! Konštatuje stručne a jasne Chmelár