Situácia na Slovensku sa po predčasných parlamentných voľbách začala „zahusťovať“. Noví ministri sa po predchádzajúcich vládach Igora Matoviča, Eduarda Hegera aj Ľudovít Ódora pustili „upratovať“, a prišli tak zmeny na viacerých postoch. Tie sa dokonca dotkli aj Súdnej rady, z ktorej vláda odvolala troch jej členov. Dvaja po tomto kroku podajú ústavnú sťažnosť.
Ústavnú novelu presadila ministerka Kolíková
Vláda odvolala Evu Mišíkovú, Ľudovíta Bradáča a Katarínu Javorčíkovú z funkcie členov Súdnej rady, na rade môžu byť aj ďalší traja, ktorých môžu ešte odvolať poslanci parlamentu. Dvaja z už odvolaných členov Súdnej rady, Ľudovít Bradáč a Katarína Javorčíková, avizovali, že podajú voči spôsobu ich odvolania sťažnosť na Ústavný súd. Obaja hovoria, že je to v záujme ochrany nezávislosti súdnej rady ako ústavného orgánu sudcovskej legitimity, a tým aj nezávislosti súdnej moci.
Ku krokom vlády sa v statuse na sociálnej sieti Telegram vyjadril aj exminister spravodlivosti a bývalý predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin, ktorý je presvedčený, že odvolaný mal byť aj samotný predseda Súdnej rady.
Kriminálnika, náčelníka podvodných pyramídových hier, Mazáka, treba z postu predsedu a člena Súdnej rady odvolať okamžite na prvom zasadnutí parlamentu.
Štefan Harabin, exminister spravodlivosti a expredseda Najvyššieho súdu
„Kriminálnika, náčelníka podvodných pyramídových hier, Mazáka, treba z postu predsedu a člena Súdnej rady odvolať okamžite na prvom zasadnutí parlamentu,“ konštatuje Harabin, ktorý pripojil článok profesora Tomáša Ľalíka, v ktorom reaguje na diskusiu o odvolávaní členov Súdnej rady a sťažnosť Jána Mazáka na postup novej vlády, ktorá Mazáka a nominantov vlády odvolala.
„Mária KOLÍKOVÁ, ako ministerka spravodlivosti po parlamentných voľbách 2020 presadila ústavnú novelu č. 420/2020 Z.z. týkajúcu sa súdnej reformy,“ začína sa článok profesora Tomáša Ľalíka, ktorý Štefan Harabin zverejnil.
V čase prijímania ústavnej novely nikto nič nenamietal
„Ústavná novela z konca 2020 prvýkrát výslovne formulovala, čo je dnes čl. 141a ods. 5 ústavy: „PREDSEDU, PODPREDSEDU A ČLENA SÚDNEJ RADY Slovenskej republiky MOŽNO PRED UPLYNUTÍM ICH FUNKČNÉHO OBDOBIA KEDYKOĽVEK ODVOLAŤ“. Parlament výslovne reagoval na rozhodnutie ústavného súdu z roku 2018 a chcel ho prekonať. Rovnako tak sa status nezávislosti Súdnej rady zmenil na jej autonómne postavenie.
Mohlo by vás zaujímať
Nehovoriac o tom, že ministerka Kolíková ihneď po voľbách naliehala na členov Súdnej rady za vládu, aby sa vzdali svojich funkcií, pretože nemajú dôveru novovytvorených inštitúcií. To aj členovia rešpektovali a svojho členstva sa vzdali. Je racionálne predpokladať, že ak by tomuto tlaku členovia nevyhoveli, tak by ich po účinnosti ústavného zákona 420/2020 Z.z. vláda aj parlament odvolali práve na základe novokoncipovanej možnosti,“ píše sa ďalej v článku.
V tejto súvislosti je podľa Ľalíka zaujímavé, že čerstvo odvolaní členovia Súdnej rady, vrátane predsedu Súdnej rady Jána Mazáka, nenamietali proti tejto právomoci vlády, parlamentu aj prezidenta v čase prijímania ústavnej novely v decembri 2020, resp. po tom, ako sa ujali svojich funkcií. Ústavná novela je účinná skoro 3 roky.
„Títo členovia boli členmi Súdnej rady niekoľko rokov bez toho, aby formálne či neformálne presadzovali zmenu právnej úpravy. Pripomínam, že predseda Súdnej rady môže sám iniciovať konanie o súlade právnych predpisov, teda hypoteticky mohol uvedené znenie ústavy napadnúť pred ústavným súdom hocikedy (a môže tak urobiť aj dnes) bez toho, aby potreboval súhlas členov Súdnej rady, či iného orgánu,“ končí profesor Tomáš Ľalík svoj článok. Pravda je teda úplne niekde inde ako to súčasná opozícia, ale aj odvolaní členovia Súdnej rady, prezentujú.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Harabin: Poslanci parlamentu by mali okamžite odvolať aj predsedu Súdnej rady Jána Mazáka