Právnik Jozef Hutár napísal odborný článok na aktuálnu tému. M. Šutaj Eštok, postavil šiestich obvinených policajtov mimo službu. Napriek tomu, že D. Lipšic im udelil pre ochranu štatút chráneného oznamovateľa. Hutár tvrdí, že minister postupoval v súlade so zákonom. Právnik sa pýta, či postupoval Daniel Lipšic v dobre viere…
Odborný článok na aktuálnu tému
Článok vyšiel na portáli Právne listy. Právnik Jozef Hutár uvádza hneď v úvode čitateľa do deja: „Rozhodnutie ministra vnútra vzbudilo rozhorčenie advokáta obvinených policajtov ako aj niektorých mediálnych komentátorov. Tí si myslia, že minister postupoval v rozpore so zákonom, nakoľko obvinení policajti mali poskytnutú ochranu v zmysle zákona č. 54/2019 Z.z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti (ďalej len zákon o ochrane oznamovateľov). Preto vraj mohol minister vnútra takto postupovať voči nim len vtedy, ak by mal na tento svoj postup súhlas úradu na ochranu oznamovateľov (ďalej len úrad). V zmysle zákona.“
„Som názoru, že postup ministra vnútra bol plne v súlade so zákonom (a to tak zákonom o štátnej službe príslušníkov PZ ako aj v súlade so zákonom o ochrane oznamovateľov). Na obvinených policajtov dopadajú úplne iné ustanovenia zákona o ochrane oznamovateľov (ak vôbec nejaké), než na ktoré poukazoval advokát obvinených policajtov a ktoré citovali aj médiá,“ píše hneď na rovinu právnik v úvode článku.
Čo spravil minister vnútra Šutaj Eštok?
Právnik sa púšťa do vysvetlenia. „Minister vnútra dočasne pozbavil výkonu štátnej služby obvinených policajtov podľa § 46 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov PZ, podľa ktorého „policajt sa musí dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby, ak by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania a je dôvodne podozrivý, že spáchal trestný čin“.
Ide o obligatórne ustanovenie. …Tento zákonný predpoklad je splnený vždy, ak je policajt obvinený zo spáchania úmyselného trestného činu, ktorého sa mal dopustiť pri výkone štátnej služby, t. j. v príčinnej súvislosti s výkonom svojho povolania. Tak je tomu aj v prípade šiestich obvinených policajtov. Tí nie sú obvinení z nedbanlivostného trestného činu, ale zo spáchania úmyselného trestného činu, pri ktorom mali zneužiť svoju právomoc verejného činiteľa,“ informuje právnik.
Pozbavenie výkonu je plne v súlade so zákonom
„Neviem si predstaviť jednoznačnejší dôvod na dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby policajta ako obvinenie policajta zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktorého sa mal dopustiť pri svojej práci,“ dodáva Hutár. Pridáva komplexný právny výklad, ktorý si môžete prečítať tu.
„Som preto názoru, že dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby u šiestich obvinených policajtov je plne v súlade so zákonom a minister vnútra nemal inú voľbu, pretože inak by postupoval v rozpore s ustanovením § 46 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ a porušoval by zákon tak ako jeho predchodcovia, pričom takýto postup mu nezakazoval ani zákon o ochrane oznamovateľov,“ informuje Hutár.
Mohlo by vás zaujímať:
Učebnicové zneužitie práva?
Na záver sa právnik rečnícky pýta, či konal špeciálny prokurátor, teda Daniel Lipšic, v dobrej viere, keď čurillovcom udelil status chránených oznamovateľov. „…Možno mať pochybnosti, či poskytnutie ochrany pre obvinených policajtov, či aj ďalších im spriaznených, či blízkych osôb zo strany špeciálnej prokuratúry, bolo urobené v dobrej viere. A či by sa vôbec na nich mal vzťahovať zákon o ochrane oznamovateľov. Či v danej veci nešlo o klasické zneužitie práva…“ uvažuje Hutár.
„Napokon, zákon o ochrane oznamovateľov nebol napísaný a prijatý na to, aby zabezpečil policajtom dlhoročné nedotknuteľné pôsobenie v určitých funkciách a to dokonca aj vo funkciách, ktoré sú obsadzované vždy politickými nominantmi. Je to logické. Pretože v opačnom prípade by napríklad ministri mohli požiadať taktiež o ochranu a ak by im bola poskytnutá, potom by ich nikto (predseda vlády, či NR SR) nemohol dostať preč z funkcií bez súhlasu úradu. A ak by nebol daný, zostali by vo funkciách bez ohľadu na výsledky volieb a bez ohľadu na to, že by bola napríklad kreovaná nová vláda,“ upozornil právnik.
Zákon je tu pre whistleblowerov
„Zákon na ochranu oznamovateľov dopadá na whistleblowerov a nie na policajtov, ktorým sa nechce odísť z funkcií a ktorí boli dočasne pozbavení výkonu štátnej služby nie preto, že by niečo oznamovali, ale preto, že pred niekoľkými rokmi boli obvinení zo spáchania závažného trestného činu, ktorého podstatou má byť zneužitie právomoci policajta z ich strany.
Cieľom a ani účelom zákona na ochranu oznamovateľov nie je pritom vytváranie osobitnej kasty policajtov, na ktorých neplatí zákon o štátnej službe príslušníkov PZ a ani „zabetónovanie“ elitných policajtov v ich riadiacich funkciách.
Zákon by mal platiť pre každého policajta rovnako, pričom ustanovenie § 46 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ by nemalo byť účelovo popierané, či obchádzané prostredníctvom zákona o ochrane oznamovateľov.
Na postup ministra vnútra v tejto veci treba preto nahliadať nielen z toho pohľadu, že urobil iba to, čo mu prikazuje výslovne zákon, ale aj z pohľadu, aby nedochádzalo k zneužívaniu práva, t. j. využívaniu zákona o ochrane oznamovateľov v rozpore s jeho účelom. Tak ako to bije do očí v prípade obvinených policajtov a skupiny okolo nich,“ uzatvára právnik Jozef Hutár.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Právnik: Minister vnútra nepotreboval pri obvinených policajtoch súhlas úradu na ochranu oznamovateľov