Politológ Lenč po dvoch rokoch vlády: Tragickosť nerozumnej voľby si mnohí uvedomili priveľmi neskoro!

Politológ Jozef Lenč pri hodnotení prvých dvoch rokov vládnutia súčasnej vlády, na čele so stranou ministra financií Igora Matoviča OĽANO zdôrazňuje, že ľudia od svojej voľby v roku 2020 čakali niečo iné, ako v skutočnosti prišlo. Pre denník Pravda zdôraznil, že politika zhrubla a vytráca sa z nej slušnosť a to nie len v diskusiách medzi politikmi, ale aj vo výmenách názorov medzi občanmi. Tvrdí, že posilňovanie Smeru-SD a hnutia Republika môže Slovensko voviesť na cestu národno-socialistického smerovania.

„Každé voľby sú v podstate kritické, zlomové. O niektorých si to myslíme vopred. V prípade iných si to uvedomíme až po voľbách, keď už je často neskoro. To je prípad volieb 2020. Myslím si, že tragickosť nerozumnej voľby v tých voľbách si mnohí uvedomili priveľmi neskoro a negatívne dosahy tejto voľby nás dobehnú v čase volieb 2024. Preto si myslím, že ak budeme voľby 2024 vnímať ako kritické pred naše budúce civilizačné smerovania, nemali by sme zabúdať, že do tejto situácie nás nasmerovala naša voľba v roku 2020,“ konštatuje Lenč.

„Z politiky sa vytratila zodpovednosť, nahradil ju populizmus“

Výsledkom toho, že si občania v roku 2020 neuvedomovali veľkú dôležitosť volieb, môže byť aj strata niektorých hodnôt, ktoré by azda v politike mali byť prítomné. „Vytratila sa z nej však i zodpovednosť, ktorú nahradil prízemný a ľahkovážny populizmus. Nehovoriac o vzájomnom rešpekte medzi politikmi (a občanmi), ale aj o rešpekte, či ak chcete, dôvere k demokracii a jej inštitúciám,“ tvrdí Lenč.

Strany nevznikajú na základe potrieb systému, ale na základe osobných ambícii

Lenč poukázal aj na rastúci počet politických strán. Mnoho z nich však podľa politológa nevzniká na základe akejsi ideologickej medzery v spoločnosti: „Počet politických strán stále rastie. Strany však nevznikajú na základe požiadaviek politického systému, prípadne ideovo-programového odlíšenia sa voči tým subjektom, ktoré už v systéme existujú, ale sú najmä prostriedkom pre naplnenie osobných ambícií jednotlivcov alebo „strojom“ chrliacim ad hoc riešenia, ktoré majú poslúžiť ako psychoterapeutická pomôcka pre frustrovaných zakladateľom týchto subjektov. Domnievam sa, že v našom systéme máme pretlak populistických, nesystémových a „alternatívnych“ politických kvázistrán, ktoré bránia tomu, aby sa slovenský stranícky systém priblížil k štandardom vyspelých demokracií.“

Za stratu popularity vlády môže covid a neustála vládna kríza

Veľký prepad podpory vlády sa dá podľa Lenča vysvetliť dvomi hlavnými faktormi. Ten, za ktorý vláda nemôže, je pandémia koronavírusu. Môže však už za neschopnosť robiť zodpovednú politiku v súvislosti s touto témou. Za čo však vláda vraj môže, je neustála vládna kríza, ktorá trvá prakticky od jej nástupu, ešte na čele s expremiérom Matovičom.

„Hlavnou príčinou straty popularity sú krízy, ktoré sprevádzajú súčasnú vládnu koalíciu. Tá, v ktorej sa ocitlo Slovensko bez zjavného pričinenia vládnych strán, no ktorú najmä neschopnosť koalície robiť zodpovednú politiku násobne prehlbovala – pandemická kríza. Tá, do ktorej vtiahla Slovensko práve vládna koalícia, a ktorá iba podčiarkuje skutočnosť, že na vládnutie členovia koalície neboli pripravení, že sa stali rukojemníkmi vlastného populizmu a mentálne uviazli v opozícii – permanentná vládna kríza,“ upozorňuje Lenč.

Formuje sa národno-socialistická koalícia?

Lenč upozornil aj na relatívne prudký rast Smeru-SD a presun pôvodných voličov ĽSNS k hnutiu Republika. „Nemali by sme prehliadať to, že Robert Fico sa pre médiá vyjadril, že s Republikou by bol ochotný spolupracovať. Je to výrazný posun a predzvesť toho, že sa nám začína formovať národno-socialistická koalícia, ktorá môže zmeniť hodnotové a zahraničnopolitické smerovanie Slovenska,“ dodal Lenč.