Mnohí Slováci si zrejme ešte pamätajú na „oranžovú revolúciu“, ktorá sa udiala pred takmer 20-timi rokmi na Ukrajine. A istá „oranžová revolúcia“ prebieha aj teraz u nás, na Slovensku. Poviete si, podobnosť čisto náhodná, no je tomu naozaj tak, že je iba náhodná? Aj tej na Ukrajine totiž predchádzali protesty a nespokojnosť ľudí, a aj do nej sa miešali USA a Európska únia. Dôvod bol síce iný, scenár však veľmi podobný.
Sú oranžové tričká niečoho predzvesťou?
Poďme ale pekne po poriadku a zrovnávajme. Centrum Kyjeva, Ľvova i niektorých ďalších ukrajinských miest zaplnili koncom novembra 2004 desaťtisíce ľudí, aby vyjadrili svoj nesúhlas s manipuláciou výsledkov prezidentských volieb na Ukrajine. Na námestiach zostali až do januára nasledujúceho roku, teda takmer dva mesiace.
Cesta opozičného kandidáta Viktora Juščenka k moci, ktorej oficiálnou farbou bola oranžová, dostala názov oranžová revolúcia, a začala sa 22. novembra 2004. Hlavnými tvárami vtedajších udalosti na Ukrajine bola neskoršia premiérka Julija Tymošenková a prozápadný opozičný vodca Viktor Juščenko.
Tričká oranžovej farbu si slovenskí opoziční politici obliekli na seba pred pár dňami po tom, ako koalícia navrhla do novely Trestného zákona zníženie premlčacej doby za znásilnenie a sexuálne násilie. Jej protesty proti všetkému, čo robí a navrhuje koalícia, do ktorých vtiahla aj verejnosť, ale trvajú už niekoľko týždňov.
A tiež sú v mnohých slovenských mestách. Pomáha jej v tom však aj prezidentka, Európska komisia, ktorá Slovensku hrozí pozastavením vyplácania eurofondov, a tiež jej americkí „priatelia“. Kým Ukrajinskej opozícii sa podarilo dostať na post prezidenta Viktora Juščenka, ktorého podporili nielen regióny na západe krajiny a Kyjev, ale aj stredná Ukrajina, slovenskej opozícii sa jej boj vyhrať zatiaľ nedarí.
Začína to „ľudovými“ protestami, skončí…
Ikona „oranžovej revolúcie“ Viktor Juščenko však spôsobil na Ukrajine ešte väčší chaos, a navyše, aj on vyznamenával bojovníkov za ukrajinskú nezávislosť z radov Banderovej Ukrajinskej oslobodzovacej armády (UPA). Ukrajinu jednoznačne orientoval na Západ a krajina sa vnútorne rozdelila. Navyše, na Ukrajine zostala rozsiahla korupcia a príliš silná pozícia oligarchov.
Ukrajinci mali po oranžovej revolúcii mnoho očakávaní, ktoré sa týkali popri ekonomických reformách aj boja proti korupcii, kvalitatívnu zmenu v politike ale nepriniesla. A tak po päťročnom funkčnom období nahradil Juščenka na poste hlavy štátu Viktor Janukovič, po ktorom prišiel Petro Porošenku a toho vystriedal 20. mája 2019 „sluha národa“ Volodymyr Zelenskyj.
Mohlo by vás zaujímať:
Slovenská opozícia je rovnako orientovaná na Ukrajinu, USA a Európsku úniu, akurát že do Ukrajiny lejeme peniaze ako do bezodnej studne, USA by nám najradšej diktovali politiku, akú si predstavujú oni a nie naši ľudia, a EÚ nás tiež drží pod krkom, pretože ak nebude po nej, tak nám stopnú eurofondy. Nuž demokracia ako vyšitá.
Niet teda divu, že najmä progresívci a liberáli bojujú za to, aby sa súčasná vládna koalícia, ktorá je v prvom rade proslovenská, zvrhla a k moci sa dostali proeurópski politici. „Ľudové“ protesty, ktoré zvoláva opozícia, sú však priehľadnejšie ako lesná studienka, pretože z nich doslova dýcha úsilie Západu zvrhnúť súčasnú sociálno-demokratickú vládu a nastoliť tú ich – „demokratickú“.
Čo urobí opozícia ak opäť neuspeje?
Oranžová farba tričiek, ale aj oranžové stužky na klopoch sák a kabátov opozičných politikov, teda jasne dokumentujú, o čo tu vlastne ide. Celé to totiž prebieha podobne ako na Ukrajine, kde tiež boli najskôr „nevinné“ protesty, potom oranžová farba, po ktorej za čas prišiel kyjevský majdan, takže na Slovensku už podľa tohto scenára čakáme iba na „bratislavský“ majdan.
Dočkáme sa ho? Ťažko povedať, ale podľa toho ako opozícia a jej prívrženci a podporovatelia zo západu tlačia na to, aby sa novým slovenským prezidentom stal Ivan Korčok, ktorý sa netají tým, že je akýmsi nasledovníkom proamerickej Zuzany Čaputovej, nič nie je nemožné. Ďalšiu chybu v podobe prehry sú opozícia a jej západní mecenáši už dovoliť nemôžu.
Ak by sa totiž stal prezidentom napríklad Peter Pellegrini z Hlasu-SD, ktorý zatiaľ vyhráva vo všetkých prieskumoch, opozícia by to zrejme po prehratých predčasných parlamentných voľbách už nerozdýchala. Keď sa teraz správa opozícia tak, ako sa správa, pričom má za sebou „nestranícku“ prezidentku Čaputovú, ako sa bude správať potom, keď bude hlavou štátu niekto, kto jej nepôjde, a nielen jej, po ruke?
Máme sa vari báť niečoho podobného ako na Ukrajine? Budeme mať aj na Slovensku majdan? Šimečka a spol. sú toho schopní, pretože to, ako dokázali na Slovensko „kadiť“ v europarlamente iba dokazuje, že im nie je nič sväté na dosiahnutie ich cieľa. Ak sa nechajú Slováci zmanipulovať, tak potom nás Boh ochraňuj.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
KOMENTÁR Oranžová revolúcia na Slovensku? Majdan, aký bol na Ukrajine, našej opozícii zatiaľ nevychádza