Oprávnená kritika? Politický analytik Eduard Chmelár si myslí, že novinári nemajú byť chránení voči legitímnej kritike ich práce. Na druhej strane priznáva, že ochrana pred vyhrážkami a nemiestnymi urážkami je na mieste. Zdôrazňuje však, že tieto kategórie treba prísne rozlišovať. Kritizuje zároveň momentálnu úroveň slovenských novinárov, ktorú nazýva katastrofálnou. Pripomína, že dôveryhodnosť novinárov v očiach občanov je na Slovensku veľmi nízka.
Mohlo by vás zaujímať
„Je neprijateľné, ak sa novinárom niekto vyhráža a je neslušné, ak ich niekto uráža. Ale je legitímne, ak niekto kritizuje prácu novinárov. Dokonca je to nevyhnutné. Na Slovensku majú novinári najnižšiu dôveryhodnosť zo všetkých krajín Európskej únie. Chceme za to viniť verejnosť? Úroveň našich novinárov – ich kompetentnosť, vzdelanosť, profesionalita, objektivita – sú na katastrofálne nízkej úrovni, čo negatívne vplýva na úroveň verejnej diskusie, informovanosť obyvateľstva a celkovú kvalitu demokracie ako takej,“ uviedol Chmelár na sociálnej sieti.
Oprávnená kritika?
Kritika novinárov však zďaleka nie je len záležitosťou opozície. Kritické hlasy je počuť aj od odborníkov, alebo aj priamo z vládneho prostredia. Exminister financií a expremiér Igor Matovič chcel napríklad novinárov „dávať dole“. Konkrétnych novinárov, napríklad Arpáda Soltésza dokonca otvorene urážal.
„Matoviča už asi nevychováme a nevysvetlíme mu, že takto by sme sa o ľudských bytostiach nemali vyjadrovať. Ale pri tomto mene treba otvorene povedať, že Arpád Soltész patrí k tomu najhoršiemu, čo dnešné médiá vyprodukovali a jeho spôsob vyjadrovania je suterénom novinárskej etiky. Jeho „glosy“ sú plné vulgarizmov, hrubých urážok a výrazov, ktoré sa snažia dehumanizovať ľudí, ktorými pohŕda, presne tak, ako to robievali nacisti. Jeho primitívne poznámky k mojej osobe hraničili s nabádaním na verejný lynč, keď vyzýval ľudí, aby mi neposkytli žiadnu službu, nikam ma nevpustili, neposkytli mi ani pohár vody a izolovali ma od spoločnosti,“ ukázal druhú stránku problému odborník.
„Podobne ďalší notoricky známy novinársky hulvát, komentátor denníka Sme Peter Schutz, ktorý sa napríklad o neočkovaných ľuďoch vyjadril, že by mali kvičať ako svine na bitúnku. Nepočul som jeden jediný novinársky hlas, ktorý by takéto spoločensky veľmi nebezpečné praktiky odsúdil,“ pokračuje.
Urážajú Kuciakovu pamiatku?
Novinári, ktorí obviňujú politikov z ich lynču, sa teda podľa Chmelára sami nesprávajú v súlade s morálkou a slušnosťou.
Naviac je viditeľné, že sa v poslednom období znova často oháňajú menom zavraždeného novinára Jána Kuciaka. To však nemusí byť na mieste.
„Je zvrátené a poburujúce, ak sa takéto indivíduá, ktorí by boli v každej civilizovanej krajine okrajovým extrémom a nie prominentnými novinármi, zaštiťujú Jánom Kuciakom. Je to nehanebné špinenie jeho pamiatky. Ján Kuciak bol totiž kultivovaný, racionálny a maximálne vecný novinár, ktorý sa nikdy ani len náznakom neuchyľoval k osobným invektívam. Čosi také mu bolo bytostne cudzie. Kráčať v jeho šľapajach a napĺňať jeho odkaz neznamená žlčovité úsilie o poníženie a zničenie svojho oponenta, ale neustály dôraz na zvyšovanie úrovne profesionalizácie vlastnej práce,“ myslí si analytik.
Politikárčenie
Ponúka sa teda podľa neho otázka, či novinárom ide úprimne o hodnoty, alebo či zo svojej pozície nerobia len obyčajnú politiku.
Nie je totižto v poslednej dobe výnimkou, že novinári úplne otvorene vyjadrujú svoje politické postoje, hlavne postoje voči konkrétnym názorom a konkrétnym politickým stranám.
A nie, nejedná sa len o strany, alebo názory, ktoré vykazujú znaky radikálnosti, alebo antidemokratickosti.
„Vyhrážky a nadávky primitívov dostáva každý z nás, kto sa pohybuje vo verejnom priestore, na dennej báze. Väčšina z nich končí v koši, lebo choromyseľní ľudia si pozornosť nezaslúžia. Mne osobne sa vyhrážajú nielen tým, že skončím na ulici, ako pani Jančkárovej, ale aj tým, že ma obesia. Akékoľvek vyhrážky nielen voči novinárke, ale voči komukoľvek kategoricky odsudzujem, ale keď RTVS reaguje na takéto anonymy voči svojej moderátorke prehnane podráždene (trestným oznámením), pričom útočí na opozičnú stranu, tak účelovo politikárči a zámerne odvádza pozornosť od podstaty problému,“ uzavrel Chmelár.
Zdroj: Fb E.Chmelár
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Majú novinári právo oháňať sa Kuciakom? Chmelár: Útok na opozíciu je účelovým politikárčením!