Politici z opozície znovu vyplakávajú a sršia oheň a síru na koalíciu. Dôvodom je stretnutie ministra zahraničných vecí Juraja Blanára so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom. Zločin takmer hrdeľný pri pohľade na to, že sa rozprávali aj o mieri na Ukrajine. Ich slová, že aj tak nič nevyrokoval, iba nás u našich západných spojencov strápnil a ohrozil sú doslova škandalózne pri pohľade na to, o aké stretnutie išlo. Blanár všetkým ukázal, že aspoň sme to skúsili a možno dali príklad aj iným, že o mieri sa s Ruskom rokovať dá. Len to treba skúsiť a ukázať aj snahu.
Ďalší Korčokov trápny pokus
Opozícia akoby zabúdala, že sú to práve jej politici, ktorí majú jasne nastavenú orientáciu. Pre nich nie je nič dobré okrem USA a západných krajín. Teda tých, ktoré majú aj zásluhou protiruských balíčkov čím ďalej tým väčšie ekonomické problémy. A my, prirodzene, s nimi. Jej slová, že chceme mať s každým dobré vzťahy vyznievajú farizejsky aj pri pohľade na to, že už pomaly strácame náš postoj na dianie vo svete.
Musíme sa totiž držať toho, čo nám niekto nalinajkuje. A nie, dostane NO-NO-NO a potom, potom bude zle nedobre. „Suverénnym postojom si žiaden štát na svete nerobí hanbu, ale získava rešpekt,“ konštatuje v statuse Eduard Chmelár, politický komentátor, historik a poradca premiéra Fica, ktorý priznáva, že žasne, k akým prízemnostiam je schopná znížiť sa opozícia na čele s Ivanom Korčokom a jeho volebným štábom Zomri.
Opozícia nielen zmatovičovatela, ona vo svojej zúfalej snahe napádať súpera už stratila všetky znaky serióznosti, je detinská a jej nápady sú čoraz hlúpejšie.
Eduard Chmelár, politický komentátor, historik a poradca premiéra Fica
„Najnovšie naznačujú, že Peter Pellegrini nosí okuliare iba pre imidž, kým Ivan Korčok preto, lebo horšie vidí… Naletelo im na to toľko tupých hláv, že až to je vtipné,“ smeje sa Chmelár a s humorom dodáva, že Pellegrini po tomto primitívnom útoku zostáva úplne pokojný, kým Korčok vyskakuje ako epileptická čivava a už nevie, čo so sebou.
Nápady opozície sú čoraz hlúpejšie
„Ešte horšie sa správa mimoparlamentný psychopat Jaroslav Naď, ktorý v snahe zaujať sa pokúsil prepísať heslo Juraja Blanára na wikipédii, kde mu „demokrati“ pripísali do životopisu „od 2. marca 2024 kolaborant Ruskej federácie“ (medzitým to odtiaľ zmizlo). Čo je toto, prosím vás, za úroveň? Čo k tomu dodať?“ pýta sa Chmelár a pridáva výrok Elona Muska: „Dejiny píšu víťazi, porazení prepisujú wikipédiu.“ Chmelár vzápätí poukazuje na to, kto je v tomto hysterickom predvolebnom zápase v skutočnosti slušný. „Opozícia nielen zmatovičovatela, ona vo svojej zúfalej snahe napádať súpera už stratila všetky znaky serióznosti, je detinská a jej nápady sú čoraz hlúpejšie,“ nedáva si politický komentátor servítku pred ústa.
Skutočne nechápem, akým právom si dovoľuje poľský premiér Donald Tusk kritizovať, s kým sa stretáva slovenský minister zahraničných vecí? Čo je to za drzosť?
Eduard Chmelár, politický komentátor, historik a poradca premiéra Fica
Snahy diskreditovať Juraja Blanára za jeho stretnutie so Sergejom Lavrovom podľa neho neutíchajú. „Keby sa opozícia venovala obsahu rokovaní a kritizovala povedzme to, že na nich naša diplomacia nič nedosiahla, bolo by to aspoň nápadité. Ale toto? Čo sme v materskej škôlke? Skutočne nechápem, akým právom si dovoľuje poľský premiér Donald Tusk kritizovať, s kým sa stretáva slovenský minister zahraničných vecí? Čo je to za drzosť?“ pohoršuje sa Chmelár a dodáva, že toto si svojho času nedovolil ani Leonid Iljič Brežnev (generálny tajomník Ústredného výboru komunistickej strany ZSSR, čo bola najvyššia funkcie v štáte – pozn. red.).
Vláda nám hanbu nerobí, práve naopak
„Počas normalizácie sa minister zahraničných vecí ČSSR Bohuš Chňoupek bežne stretával napríklad s nemeckým spolkovým kancelárom W. Brandtom, H. Schmidtom, H. Kohlom, so svojím rezortným kolegom H. D. Genscherom, s talianskym ministrom zahraničných vecí G. Andreottim, španielskym kráľom Juanom Carlosom I., rakúskym spolkovým kancelárom B. Kreiskym, francúzskym prezidentom F. Mitterrandom, ministrom zahraničných vecí USA W. Rogersom, prezidentom USA R. Nixonom, s pápežom Jánom Pavlom II. a mnohými ďalšími,“ pripomína historik čo sa dialo v čase, keď v Európe aj vo svete vrcholila studená vojna, teda vojna medzi Východom a Západom.
Mohlo by vás zaujímať:
„Oficiálne sme boli nepriatelia, no nikto z partnerov vo vtedajšej Varšavskej zmluve si nedovolil vyčítať nám, s kým sme sa stretávali alebo nám do toho nebodaj zasahovať. Ani Sovietsky zväz si nedovolil diktovať nám, koľko máme vynakladať na vojenské výdavky. Tak kedy sme boli v rozhodovaniach štátu slobodnejší? Jedno je isté. Súčasná opozícia nie je schopná spolupracovať na spoločných záujmoch štátu,“ prízvukuje Eduard Chmelár, podľa ktorého je nesmierne hlúpe po každom takomto stretnutí pokrytecky vzdychať, že vláda nám robí hanbu.
„Nie, malomeštiaci. Naša diplomacia si takýmito krokmi získava rešpekt. Vyjednáva sa totiž len s tým, kto má nejaký názor. Teda presne to, čo je vašej vazalskej mentalite cudzie,“ konštatuje politický analytik a historik na samý záver.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Nie, malomeštiaci. Naša diplomacia si takýmito krokmi získava rešpekt, odkazuje Chmelár uplakanej opozícii