Väzba či samotný výkon trestu odňatia slobody alebo ľudovo povedané „basa“ nie je žiadna prechádzka ružovou záhradou. Okrem toho, že mesiace či roky medzi štyrmi stenami cely či ústavu môže liezť na mozog, zdá sa, že slovenskí väzni sa pasujú aj s ďalšou kurióznou okolnosťou, a to sú prirážky za „lokálne“ služby. Aké služby, hovoríte si? Väzni totiž majú právo nakupovať v tzv. väzenskom bufete alebo dokonca telefonicky volať na slobodu. Na prvý pohľad to vyzerá na poriadne výhody, no ak si ich chcete užívať plnými dúškami, musíte si siahnuť hlboko do vrecka.
Podmienky väzňov na Slovensku sú dlho na muške kritiky, obzvlášť forma väzby je často považovaná za príliš prísnu. Odborníci tak podčiarkujú, že Je nutné si uvedomiť, že zbavenie slobody sa nerovná zbaveniu dôstojnosti. Tematike sa intenzívne venuje aj sudkyňa Krajského súdu v Bratislave Ayše Pružinec Erenová.
„Pokiaľ štát poskytuje slovenskému väzňovi na 1 mesiac 1 kotúč toaletného papiera, 1 dcl šampónu, 1 zubnú pastu, oblečenie, pri ktorom konfekčná veľkosť uväznenej osoby nie je smerodajná, t. j. väzňovi je poskytnutá napr. obuv, ktorá je aj o dve tri čísla väčšia, v horších prípadoch menšia, má možnosť sa sprchovať dvakrát do týždňa a ako je dlhodobo medializované, životný priestor v cele pre jednu osobu predstavuje max tri metre štvorcové, o humánnych podmienkach väzňov nemôže byť ani reč,“ podotkla priamo Erenová. Obmedzené podmienky na život by tak mohli v ideálnych podmienkach zlepšiť niektoré služby vo väzniciach. Napríklad tzv. ústavné predajne.
Drahé bufety
Kapitolou samou o sebe sú na pôde väzníc práve spomínané predajne. Väzni im nepovedia inak ako bufet. Ten ponúka takmer podobný sortiment, ako ten na slobode, samozrejme okresaný o niektoré produkty. No jeho portfólio nie je na zahodenie. Napríklad podľa nájomnej zmluvy uverejnenej v Centrálnom registri zmlúv v bratislavskom justičáku sa nachádzajú dva bufety. Tie ponúkajú nielen bežné potraviny či kávu, sladkosti, ale aj napríklad také prezervatívy. Ide síce o bežné potraviny či tovar dennodennej spotreby, no pod strechou väznice ide o poriadne predražený artikel.
EReport sa spojil s Robom, ktorý sedí vo väzbe na druhej strane republiky v Košiciach za prechovávanie marihuany. Telefonicky priamo z cely sme sa počas dišputy o živote vo väzbe dostali aj k téme väzenského bufetu. Robo priznal, že vo väzení sa prirážky odzrkadľujú pri cene hovorov, ale aj samotného tovaru v ústavnej predajni.
Robo Džunko sedí vo väzbe v Košiciach. – Foto: Archív rodiny RD
„V bufete by som povedal, že je to ešte viac sprirážkované, ak by som to tak mohol nazvať, pretože tam sú ceny dvojnásobne drahšie. Niektoré aj trojnásobne,“ poznamenal. Viac sa už k téme predajní vyjadrovať nechcel. EReport sa skontaktoval s príbuzným ďalšieho rezidenta väznice a ten nám konkrétne opísal ceny niektorých potravín:
- rožok 11-12 centov
- mlieko cca jedno euro
- 2 klobásy (300-400 g) 7 eur
- Cola (1,75l) 1,90 eur
- Kečup (0,5l) 2 eura
- Cesnak (jeden strúčik): 1 euro
- Cukor, soľ: 1 euro
- Vločky ovsené: 0,90 eur
- Tabak 6-9 eur
Už pri letmom pohľade cien si všimnete, že sú oproti bežných maloobchodným cenám navýšené v niektorých prípadoch aj niekoľkokrát. Rožok napríklad bežne kúpite za sedem centov a fľašu koly aj pod jedno euro.
Podobnú skúsenosť s cenami má aj dievčina, ktorá sa podelila so svojimi skúsenosťami s ERportom. Mala opletačky so zákonom pre požitie alkoholu za volantom a vyskúšala si pobyt vo väzbe v bratislavskom justičáku, ale aj výkon trestu v nitrianskej väznici. Prizvukuje, že ceny sa líšili aj podľa ústavu a aj podľa značky. Zatiaľ, čo v hlavnom meste podľa jej slov kozmetika určitej značky stála štyri eurá v Nitre stálo rovnaké množstvo, no inej značky 2,50 eura.
Hrozno za 16 eur
Ľuďom, ktorí si „basu“ vyskúšali na vlastnej koži dáva za pravdu aj sudkyňa Erenová. Tá potvrdzuje, že ceny v bufetoch bývajú niekoľkonásobne drahšie ako za múrmi väznice. „Nie je žiadnym tajomstvom, že napr. kilo hrozna vo väzenskom bufete stojí aj 16 eur a v obchode napr. 3 eurá. Súčasťou vybavenia našich ciel chladničky nie sú, takže v prípade, ak si chce väzeň kúpiť potraviny, ktoré podliehajú skaze (jogurty, mlieko a pod.), je jeho nákup, okrem 200 – 300 percent vyššej cene znemožnený aj tým, že si ho nemá kde uskladniť,“ opisuje podmienky vo väzniciach Erenová.
Dotovaní rodinami
Väzni majú nárok nakupovať v ústavnej predajni raz do týždňa. Z peňaženiek im takýto špás bežne vytiahne desiatky, až stovky eur. A odkiaľ väzni vlastne berú na drahé nákupy? Aby si odsúdení alebo ľudia vo väzbe mohli dovoliť predražený tovar, musia pomôcť najbližší. „Keď niekto má rodinu alebo známych, tak peniaze má. Keď niekto nemá, tak ich nemá. Mne pomáha mamina, otčim, ale aj otec. Stále si myslím, že som na tom lepšie ako väčšina ľudí tu. Toto je ešte chvalabohu v poriadku, no je tu veľmi veľa prípadov, že nemajú na nákupy,“ prezradil Robo, ktorý sedí vo väzbe v Košiciach.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
MEGA CENY VO VÄZNICIACH Drahá kola, sladkosti, ale aj hovory. Keď sa chceš dobre mať, musíš cálovať!