MEGA CENY VO VÄZNICIACH Drahá kola, sladkosti, ale aj hovory. Keď sa chceš dobre mať, musíš cálovať!

EReport k téme väzenských prirážok v bufetoch oslovil Zbor väzenskej a justičnej stráže, ktorý má na Slovensku väznice pod palcom. Každý väzeň má právo na nákup v ústavných predajniach. Zbor ale podčiarkuje, že zodpovednosť za prevádzkovanie predajní nesie samotný nájomca. O samotné ceny potravín a tovaru v bufetoch sa nestará ústav, ale samotná predajňa. „V rámci nájomnej zmluvy sa nájomca zaväzuje cenovú hladinu predávaného tovaru udržiavať na úrovni primeranej danej lokalite a charakteru zariadenia,“ reaguje na kritiku cien hovorkyňa Zboru väzenskej a justičnej stráže Monika Kacvinská. Podotkla, že samotný zbor nie je oprávnený kontrolovať výšky cien samotných bufetov.

Drahý tovar, drahé nájmy?

EReport sa skontaktoval s väzňom, ktorý podobne ako Robo sedí vo väzbe. Taktiež sa sťažoval na vysoké ceny vo väzenských bufetoch. Zaujímalo nás či sa niekedy o téme bavil s bacharmi alebo sa dozorcov spýtal, čím sú samotné prirážky v bufetoch vlastne spôsobené. „Spýtal som sa, ale jednoznačnú odpoveď som nedostal, iba niečo v tom zmysle, že prenájom priestorov je veľmi veľký,“ povedal muž, ktorý radšej zostal v anonymite. Ľudia, ktorí ešte sedia v ústavoch sa boja hovoriť pod svojim menom, a to aj preto, aby neboli pod väzenskou strechou za bonzákov. Poďme sa teda pozrieť na samotné nájmy bufetov.

Špeciálna komisia

Zbor väzenskej stráže nám prezradil, že priestory využíva záujemca formou prenájmu. Ústav ponúkne do nájmu nehnuteľný majetok štátu prostredníctvom tzv. registra ponúkaného majetku štátu, ktorý má pod patronátom rezort financií. Najvhodnejšie ponuky preklepne a nakoniec vyberie tú najlepšiu špeciálna komisia, ktorú zriadi šéf väznice. „Ústavy uzatvárajú nájomné zmluvy s tým záujemcom, ktorý ponúkol za ponúkané nebytové priestory a hnuteľný majetok štátu najvyššie nájomné aspoň vo výške, za akú sa v tom čase prenajímajú porovnateľné priestory,“ vysvetľuje hovorkyňa bacharov Kacvinská.

Sudkyňa Erenová dodáva, že problémom je práve to, že väznice nemôžu kontrolovať cenotvorbu tovaru v bufetoch „Takže víťaz konkurzu na prenájom ústavnej predajne je vlastne pri určovaní cien neobmedzeným pánom a väzeň sa stáva ešte aj jeho rukojemníkom,“ podčiarkla trpko sudkyňa.

Justičný palác v Bratislave. – Foto: tasr

Tá dodáva, že spomínané zmluvy o prenájme priestorov sú zverejnené v Centrálnom registri zmlúv. V ňom nedávno vyskočil napríklad dokument, ktorý hovoril o prenájme nebytových priestorov, za účelom fungovania dvoch ústavných predajní v bratislavskom justičáku. Zmluva presne rozpisuje koľko nájomca musí mesačne platiť do vrecka, teda na účet samotného ústavu. Tieto príjmy sa mimochodom stávajú súčasťou príjmov štátneho rozpočtu.

Stovky tisíc za nájom

No k veci. Justičný palác má dva bufety. Jednu tzv. Ústavnú predajňu s rozlohou vyše 48 metrov štvorcových a druhú Predajňu pre odsúdených z otvoreného oddelenia s rozlohou 93 metrov štvorcových.

Menšia predajňa mesačne platí nájomné 1 674,79 eura a tá väčšia 3 223,82 eura za mesiac. Ročne spolu nájomca za obidva bufety do štátnej kasy naleje 58 783,19 eura. Zmluvu uzavrel ústav s firmou, ktorá prevádzkuje bufety na päť rokov, teda dokopy by mala zacvakať 293 915.95 eura, teda viac ako štvrť milióna eur. Či je cena nájmu vysoká, je naozaj na zamyslenie.

Drahé hovory

Ďalšia zo služieb, ktorá odsúdeným môže spríjemniť čas vo výkone trestu alebo vo väzbe, je využitie telefónu. Znie to na prvý pohľad ako fajn bonus. No, samozrejme, ani ten sa nezaobišiel bez navýšenia cien. „Telefón máme na izbe, z ktorého môžeme volať dve hodiny denne. Je to v podstate obmedzené skôr finančne, pretože je to niekoľkonásobne drahšie, ako keď volá človek bežne vonku. Môžem telefonovať cez deň kedykoľvek, od rána od šiestej do desiatej, a to na mnou určené čísla, ktoré mám v zozname, ktoré boli schválené,“ prezradil Robo ako funguje v košickom ústave na výkon telefonická služba. Ešte predtým, ako sme s Robom uskutočnili hovor, jeho rodina nás upozornila, aby sme nevolali zbytočne dlho. Poukázali na vyššie ceny hovorov.

Na slobode si môžete vyberať z viacerých telefonických operátorov. Potenciálny zákazník si vyberie na základe najlepšej ponuky a ceny. V rámci rôznych služieb operátorov sa ceny za minútu hovoru líšia, no väčšinou sa pohybujú približne okolo 0,10 centov za minútu. Vo väzenských podmienkach cena minúty hovoru je 0,19 centov.

Väzenská stráž: Porovnávanie nie je správne

„Poskytovateľ služby pri určovaní ceny neverejnej telefónnej služby uplatňuje samostatnú cenotvorbu, to znamená, že cena tejto služby nie je viazaná na cenník žiadneho z poskytovateľov verejnej komerčnej telefónnej služby v Slovenskej republike,“ osvetľuje okolnosti cien za hovory hovorkyňa väzenskej stráže Kacvinská. Upozorňuje, že porovnávanie týchto cien nie je správne.

„Cena neverejnej telefónnej služby poskytovateľa zahŕňa všetky náklady spojené s poskytovaním služby, ktoré vyplývajú z osobitných požiadaviek v súvislosti so zabezpečením poskytovania telefónnej služby väzneným osobám. V súčasnej dobe prebieha proces prípravy výberu poskytovateľa neverejnej telefónnej služby na ďalšie obdobie,“ podčiarkla.

Podľa Zboru väzenskej stráže ceny hovorov určuje samotný poskytovateľ, ktorým je v súčasnosti firma BVfon Slovakia, s. r. o. Tá mala ceny vraj už viackrát upraviť smerom dole. Každopádne práve ceny hovorov sa u obyvateľov slovenských ústavov stávajú horúcou témou dišpút. A nielen u nich, ale aj ich rodín, ktoré blízkych za mrežami finančne dotujú.

Lieky či výživové doplnky

Okrem potravín, kozmetiky či ďalšieho tovaru sú dôležitým artiklom aj lieky. V tomto prípade, treba ale rozlišovať medikamenty a tzv. výživové doplnky. Lieky totiž predpisujú väzňom ústavní lekári. „Lieky sa objednávajú väzneným osobám zo zmluvnej civilnej lekárne na základe predchádzajúcej indikácie služobného lekára,“ vysvetľuje hovorkyňa dozorcov Kacvinská. Naopak práve tzv. výživové doplnky sa dajú objednávať aj cez bufet. EReport sa spojil s rodinou človeka, ktorý sedí vo väzbe na východe Slovenska, Ani výživové doplnky vraj neušli bufetovým prirážkam. Vitamín C, ktorý podľa ich slov v bežnej lekárni stojí približne štyri eurá, v ústavnej predajni to je aj deväť eur. Podobne to je aj s ostatnými výživovými doplnkami.

Sudkyňa Ayše Pružinec Erenová – Foto: eReport

Záleží na stave účtu?

Bývalá odsúdená, ktorá si odsedela trest v Nitre nám povedala, že ona sama mala čudnú skúsenosť aj pri vypisovaní liekov doktorom. „Lekár sa nepozerá na to, ako je dotyčnému, ale pozerá sa na stav účtu. Ak príde k lekárovi s tým, že je naozaj chorý a nemá na účte peniaze, tak z ústavných peňazí, ak sa to dá tak nazvať, mu dá dva paraleny a dovidenia. Ten, čo má peniaze, tak mu už podpíše napríklad kvapky do nosa, na bolesť nohy dá magnezium a podobne,“ zaspomínala dievčina.

„Doplatky za lieky, ktoré sú indikované väzneným osobám v prípadoch neodkladnej zdravotnej starostlivosti, sú v prípade nedostatočného zostatku financií na konte pacienta uhradené príslušným ústavom. Rovnako sa postupuje aj v prípadoch mimo neodkladnej starostlivosti, kedy služobný lekár uzná potrebu zabezpečenia lieku pre väznenú osobu ako nevyhnutnú,“ reagujú k téme priamo z väzenskej stráže.

Dodávajú, že v ostatných prípadoch sa postupuje ako v civile. „V prípade, že osoba nemá dostatok peňazí na doplatok za liek, liek nie je z lekárne zakúpený,“ podčiarkli. Samotný väzeň dopláca prípadne za lieky pomocou účtu, ktorý je dotyčnému vedený v rámci ústavu.

Kto je zodpovedný?

Podľa Erenovej nesie politickú zodpovednosť za stav slovenského väzenstva minister spravodlivosti, pod ktorého priamo spadá aj Zbor väzenskej a justičnej stráže. „Zodpovedá za všetko, čo sa od momentu uväznenia s väzňom deje, z toho vyplýva aj povinnosť tohto rezortu dohliadať na podmienky, v ktorých je väzba alebo výkon trestu vykonávaný, t. j. aj na legislatívne pravidlá konkurzov na prenájom bufetov tak, aby bolo vylúčené vysokú cenu nájmu kompenzovať neúnosnými cenami za tovar, ktorý je väzeň v záujme zabezpečenia si iba základných potrieb nútený zaplatiť. Nakoľko však tento problém je dlhodobo neriešený, mal verejný ochranca práv už dávno využiť svoje kompetencie a dožadovať sa zmeny,“ myslí si Erenová.

Ďalšou možnosťou je napríklad aj upozorniť na neštandardné ceny služieb vo väzniciach prokurátora, ktorý daný ústav pravidelne navštevuje. Ak prípad nespadá do jeho kompetencií, mal by naň upozorniť rezort spravodlivosti.