Marcel Nemec pred rokmi padol na dno, dnes hovorí: „Človek si musí pomôcť sám!“

Máte za sebou krásne zážitky a spolupráce, to sa nepodarí hocikomu…

Ešte vám poviem jeden príbeh. Pán prezident Havel bol na predstavení divadla Astorka. Riaditeľom divadla bol vtedy pán Gregor, ktorý nás učil herectvo. V tom čase sme hrali v Štúdiu L+S politickú satiru a parodovali sme tam aj Havla. Havel niečo rozprával a ja som to prekladal do posunkovej reči. Po predstavení sa konala aj taká párty a Ľubo Gregor sa chcel nami pochváliť, tak povedal pánovi prezidentovi, že jeho žiaci mu niečo na tej párty zahrajú.

Utekali sme za pánom Lasicom, že či nás teda uvedie? A on že nie, že to nie je divadelný priestor a že to môže zle vypáliť. Otcovsky nás prehováral. Nakoniec prišlo od neho zahlásenie, „teraz vystúpia Kopytovci, ktorí úspešne hrajú v mojom divadle, ale keď sa to tu nepodarí, tak sa od toho dištancujem“. Samozrejme, že sa to vydarilo. Po vystúpení prišiel za nami pán prezident a pozval nás k sebe na hrad. A tak sme boli u neho na hrade.

Prejdem však na inú tému. Viditeľne ste omladli a schudli ste o 35 kilogramov. V korone však všetci priberali. Ako sa vám to podarilo?

Keď niečo chceš, aj vesmír sa spojí, aby Ti pomohol. Zmenil som si to v hlave a začal som. Zmenil som svoje návyky. A stými viditeľnými zmenami prišli aj zmeny neviditeľné. Prešiel som si doslova prerodom. Mám pocit, že som totálne vyčistil stôl. Pred nedávnom som mal 50 rokov, tak kedy, keď nie teraz?

Pôsobíte na mňa, že máte rád ľudí a ste veľmi srdečný. Ako ste na tom teraz s láskou?

Dobrá otázka! Lásky mám okolo seba dosť. No životného partnera nemám.

A chceli by ste?

Veľmi potom túžim, ale to sa nedá naplánovať ani nájsť. Keď človek niečo hľadá, tak to nenájde. Takže som už prestal hľadať. Sformoval som sa do tejto fyzickej a mentálnej podoby a som pripravený stretnúť lásku môjho života. Môj partner niekde po svete chodí. Už ho len stretnúť.

Čo by ste očakávali od svojho partnera? Či ide predsa len skôr o chémiu?

Jedno s druhým súvisí. Bez chémie by to asi nebolo ono. A neviem. Nikdy som nad tým nerozmýšľal. Nehovorím si, ako by mal vyzerať a aké by mal mať ten človek vlastnosti. Pre mňa je podstatné, aby to bol človek, s ktorým sa viem smiať a s ktorým viem aj plakať. S ktorým sa viem rozprávať aj mlčať a pri ktorom sa budem cítiť bezpečne.