Marcel Nemec pred rokmi padol na dno, dnes hovorí: „Človek si musí pomôcť sám!“

Je talentovaný, ľudský a príjemný. Herec Marcel Nemec (50) pred rokmi padol na úplné dno. Dostal sa z najhoršieho a dnes okolo seba šíri fantastickú atmosféru. Pred časom schudol aj 35 kilogramov.

Marcel, aktuálne účinkujete v krásnom divadle La Komika, ktoré má krásny humor a príbehy. Mnohí ľudia si vás však ešte pamätajú so Sávom Popovičom ako Kopytovcov. Aké boli tie časy vašej najväčšej slávy?

Neboli sme len dvojicou, boli sme dokonca štyria. Účinkoval s nami aj Mravec. Začínali sme politickým kabaretom a našimi divadelnými rodičmi boli Julko Satinský a Milan Lasica, ktorých pozdravujem do nebíčka. Veľmi mi je z toho smutno, no už sú spolu a už im je dobre. Musím spomenúť aj Jarka Filipa, ktorému som istý čas robil manažéra.

Začínali sme politickým kabaretom, ku ktorému som sa akoby vrátil takým oblúkom. Teraz cez koronu som začal robiť také videá na politickú tému ako Poliak. Nazval som sa Tadeus a nastavujem akési zrkadlo tomu, čo sa tu deje. No a to asi nemusím konkretizovať…

My sme boli vtedy slávni v Československu, vyhrali sme niekoľkokrát hitparádu Eso. Boli sme na audiencii u dvoch prezidentoch, stretol som sa s pápežom. Čo je to sláva na Slovensku, respektíve v Československu? A vôbec, čo je to sláva? Vtedy ma ľudia spoznávali na ulici, no teraz som šťastnejší.

Už ste aj zrelší, možno práve preto to vnímate inak…

Je to možno aj tým, že som sa v divadle La komika úplne našiel. Našiel som si svojho režiséra, svojho autora. Netúžim hrať v Národnom divadle na veľkej scéne. Mne vyhovuje táto komorná scéna, vyhovuje mi poetika Karola Vosátka, vyhovuje mi ako so mnou, respektíve z hercami pracuje a dáva nám slobodu v tvorbe. Ako sa na tých skúškach hráme, presne tak aj na predstaveniach. Karol ma naučil užívať si to na javisku.

Je to pre herca veľký dar. Mám navyše to šťastie, že u nás hrajú naozaj výborní herci. To je fascinujúce, keď na javisku stojíte s kolegom, ktorí má iskričky v očiach, potom každé jedno predstavenie vie byť “iné“ . zaujímavé a vzácne. Keď príde k takému spojeniu nielen medzi nami, ale aj divákmi, tak to je niečo úžasné doslova spojenie medzi nebom a zemou.

Máte aj nejaké špeciálne zážitky z predstavení?

Raz bola na predstavení jedna pani doktorka filozofie, ktorá má chvíľu učila na vysokej škole. Pozval som ju na predstavenie, ona po predstavení vybehla za mnou cez javisko do šatne a bez toho, aby mi čokoľvek povedala ma stlačila do silného ba dovolím si tvrdiť až nepatričného objatia, na to, že sa poznali 3 hodiny.

Na druhej strane sa objímam rád a mám rád ľudské teplo, tak som si to užíval. Keď ma „konečne“ pustila, tak mi poďakovala, že chodí do divadla často, no ešte nezažila takú priehršť emócií, ako v našom komornom divadle. Toto je pre mňa najkrajší honorár. A presne toto mi počas korony najviac chýbalo…

Ako ste ju prežili? Mnoho umelcov aj hercov bolo počas korony na tom zle. Žili ste teda z úspor, alebo ako ste fungovali?

Mojim ďalším šťastím v živote je, že viem robiť viac vecí. Som myslím si, dobrý manažér. Robil som vo futbalovom klube Sparta Praha, riaditeľa pre marketing, robil som pre podpredsedu vlády Ivana Mikloša PR, takže som tie skúsenosti chcel dobre zúročiť. Preto som si povedal, že by som chcel okrem herectva robiť niečo, čo by malo aj pre mňa nejakú nadstavbu. Založil som si občianske združenie a už viac ako 10 rokov sa venujem zážitkovému vzdelávaniu detí.

Organizujem letný zážitkový tábor, tento rok som sa spojil s občianskym združením Tatry máme radi a s deťmi sme boli vo Vysokých Tatrách. Bývali sme priamo na Hrebienku. No a v nedeľu 22. augusta organizujem jubilejný 10. ročník rodinného podujatia Rozlúčka s letom Na palube jednorožca v Sade Janka Kráľa v Bratislave. Viac ako 20 súťažných stanovíšť, policajné auto, sanitka, hasičské auto, psíky, koníky, množstvo maskotov v nadživotnej veľkosti, výborná kávička, divadlo pre deti, čitáreň a tiež bude možnosť darovať krv a zachrániť tak niekomu život. Dokonca si budete môcť adoptovať psíčka. Na záver show program Čestnej stráže Ozbrojených síl SR a najväčšia penová párty na Slovensku.

A to je len zlomok toho, čo sa tu bude dať zažiť. Už teraz sa na Vás všetkých teším. Počas korony boli aj tieto moje aktivity dosť obmedzené, no mal som kde bývať a mal som čo jesť. Skôr som mal pocit prázdna zo straty divákov a to je pre herca asi najhoršie.

Našťastie som s nimi mohol byť v spojení prostredníctvom facebooku, kde som robil tie videá v Poľštine. A teraz si najnovšie ulietavam na TIK TOKU. Zuzka Vačková ma na to namotala, je to veľký fenomén. Tam sa zabávam. Dávam tam rôzne videá a nielen smiešne. Také od srdca. Dostávam množstvo krásnych a pozitívnych komentárov. Sú tam však aj hejty, no aj to patrí k životu. Väčšinou sú to narážky na moju orientáciu. Niektoré aj dosť agresívne a hlúpe, ale reagujú na nich moji sledovatelia, ktorí ma majú radi, presne tak ako aj ja ich.