Agentúra SITA včera uverejnila krátky rozhovor s Igorom Gallom predsedom Rady RTVS. Zazneli tu veľmi zarážajúce tvrdenia o konaní generálneho riaditeľa Machaja na zasadnutí Rady 15. Mája 2024, zhodou okolností v deň atentátu na premiéra SR. Ak doposiaľ bolo možné pre časť spoločnosti prezentovať osobu Luboša Machaja, ako nejakého obrancu nezávislosti média verejnej služby, dnes to už určite možné nie je. Machaj je politický riaditeľ, zvolený predchádzajúcou vládnou koalíciou. Jeho aktivity na pôde Rady sú nezlučiteľné s akoukoľvek rozumnou interpretáciou pojmu verejnoprávnosti. Jednostrannosť a aktivistický charakter spravodajstva a publicistiky v RTVS za jeho vedenia nadobudol pozoruhodné rozmery. Teraz je zjavné, že sám generálny riaditeľ zhodil masku. Súčasná vládna koalícia s Machajom do budúcnosti neráta, je preňho zrejme výhodnejšie jasne sa profilovať ako odporca súčasnej vládnej moci. Jediným programovým cieľom RTVS je dnes tak fanatické šírenie odporu voči tej časti spoločnosti, ktorá sa doposiaľ neidentifikovala so spasiteľským poslaním súčasnej opozície.
Machajovo médium progresívnej viery
Machaj je však len časť problému. Z novinárov, ktorí mali kedysi štatút strážnych psov demokracie, sa postupne stali nemilosrdní vlci, ktorých primárnou snahou je úplná dehumanizácia politických protivníkov. Žurnalistika sa stala súčasťou boja za záchranu „všetkého“, komplexným postojom. Téma je atraktívna vtedy, ak pomáha artikulovať stanovisko vlastnej skupiny a pevne vyznačiť pozíciu protivníka. Hlavnou úlohou politických médií sa tak v súčasnosti stáva transformácia neurčitého nepokoja do vedomia konkrétneho ohrozenia. Okruh čitateľov je permanentne mobilizovaný, v stave pobúrenia a nikdy nekončiaceho zúfalstva z existencie tých druhých. Takýto prístup celkom znemožňuje neutrálnu analýzu. Strach sa stáva základom identity, definuje kultúrnu príslušnosť. Je dôvodom všadeprítomnej paranoje. Je bohužiaľ smutné, že aj redaktori RTVS slepým sledovaním naratívov určovaných mainstreamovými médiami prispeli k extrémnemu stavu vecí, ktorý viedol k výstrelom na demokraticky (či sa nám to už páči alebo nie) zvoleného predsedu vlády.
Dôležitý nástroj v liberálom režime
Médium verejnej služby má v liberálnom režime mimoriadne dôležitú úlohu. Liberálna demokracia nie je možná bez kultúry irónie a súcitu (Rorty). Tieto hodnoty sa však na Slovensku evidentne neujali. Jedným z dôvodov, prečo je slovenský mediálny priestor presýtený obskúrnymi postavami skalopevne presvedčenými o svojej jedinečnej pravde, je absencia silného média, ktoré by odmietalo osvetovú úlohu a cieľavedome sa snažilo o „ľahostajnú“ nestrannosť. Rovnostárske spochybňovanie prorokov musí byť súčasťou demokratickej kultúry, ak má táto vôbec zmysel a nárok na politické prežitie. Zúfalé hľadanie morálnej autority, boj za pravdu a lásku, podstatný rys našich médií občianskeho aktivizmu, je najskôr prejav naivného idealizmu, nepochopenia zvieracej podstaty človeka a neľútostných evolučných procesov. Médiá verejnej služby by mohli, keby sme mali určité historické šťastie, účinne tlmiť ohniská divokých spoločenských rozporov. Lenže takéto šťastie slovenská spoločnosť nemala. Verejnoprávne médiá, dnes pod jednotnou hlavičkou RTVS neboli na Slovensku nikdy chápané ako inštitúcie, ktorých základným zmyslom je údržba demokratických cností populácie. Najmä v prípade televízie vždy išlo o politickú kontrolu finančných tokov z verejných zdrojov na účty vyvolených súkromných dodávateľov. Je to už dávno, čo úplne zmizla politická satira či otvorená názorová konfrontácia.
Mohlo by vás zaujímať:
Po tragických udalostiach posledných dní sa zdá úplne nevyhnutné, aby v RTVS došlo k výrazným personálnym zmenám. Absencia platformy pre hľadanie elementárneho konsenzu je tak stále výzva pre politickú reprezentáciu krajiny, ak naozaj chce udržať základné podmienky pre fungovanie demokratických inštitúcií. Ak zaniká diskusia, stráca sa priestor pre spoločné schémy myslenia. Svet politiky sa rozpadne na vzájomne sa vylučujúce súhrny faktov.
Autor Peter Begányi
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
KOMENTÁR Machajovo médium progresívnej viery