Šibanie a polievanie na Veľkonočný pondelok už v minulosti predstavovali magické praktiky, ktoré mali ľudí očistiť od zla a vyhnať z nich chorobu. Na webe Malokarpatského múzea v Pezinku to uviedla jeho etnologička Hana Sedláčková.
Šibať sa podľa etnologičky mohlo iba dopoludnia. „Ako prví chodili z domu malí chlapci a neskôr mládenci v skupinách. Mládenci navštevovali dievčatá, svoje frajerky a príbuzné,“ priblížila.
V minulosti so sebou chlapci vodu nenosili, pretože domy mali svoje studne a odtiaľ si vodu naťahali. Vodu neskôr nahradili voňavky. Chlapci dievčatám hovorili aj rôzne riekanky.
Každý z mládencov si niesol vlastný korbáč. Skupinka mala aj jeden veľký spoločný korbáč, na ktorý im každá vyšibaná dievčina priviazala stužku. „Korbáče boli vizitkou chlapcov, preto ich príprave venovali náležitú pozornosť,“ podotkla Sedláčková.
V minulosti, ako uviedla, so sebou chlapci vodu nenosili, pretože domy mali svoje studne a odtiaľ si vodu naťahali. Vodu neskôr nahradili voňavky. Chlapci dievčatám hovorili aj rôzne riekanky.
Popoludní sa zvykli konať šibačkové tancovačky, „na ktorých si mládenci v spoločnosti dievčat minuli vyšibané peniaze“.
„Mládenci dostali od dievčat výslužku v podobe maľovaného vajíčka a peniazu. Domáci ich pohostili koláčmi, šunkou, klobáskou, pálenkou či vínom,“ spresnila etnologička. Po skončení šibačky chlapci podľa počtu stužiek vedeli, koľko domácností stihli navštíviť. Popoludní sa zvykli konať šibačkové tancovačky, „na ktorých si mládenci v spoločnosti dievčat minuli vyšibané peniaze“.
Zdroj: tasr
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Ľudia verili, že šibanie i polievanie vyháňa zlo i choroby, tvrdí etnologička