Bezpečnostný expert Zábojník pre eReport: Prezidentka odovzdala moc do rúk svojich nadriadených z polície!

Kto vlastne koho riadi? O kauze Ivana Šimka, resp. jeho odchodu, ktorý si vynútil policajný prezident Štefan Hamran verejným vydieraním hlavy štátu, sa už toho popísalo veľa. Osobne ju považujem za jednu z najzávažnejších, aké sa od vlády očisty“ udiali. Pretože naplno poskytla odpoveď na to „kto vlastne koho riadi?“ A neposkytli ju opoziční politici, Slovensku odpovedala prezidentka.

Všetci chcú naše dobro.. nedajme si ho vziať..

Aj preto som sa o tejto téme porozprávala s bezpečnostným analytikom Jurajom Zábojníkom, plukovníkom v zálohe. Ten bol roky policajtom i riaditeľom Úradu na ochranu ústavných činiteľov.

Aj keď sa zdá, že Slovensko by aktuálne potrebovalo úrad nový. Na ochranu krajiny a občanov, práva, právneho štátu pred našimi ústavnými činiteľmi. I políciou.

Vyrazené dvere

Odvolaný minister vnútra Ivan Šimko sa v médiách vyjadril: „Neviem si predstaviť ktoréhokoľvek premiéra, ktorého som zažil, a zažil som ich štyroch, že by bol policajný prezident alebo akýkoľvek iný môj podriadený prišiel za nimi riešiť situáciu, ktorá je v mojom rezorte. Boli by s ním vyrazili dvere.“

Ako vnímate jeho vyjadrenia vy, nakoľko ste prežil v tomto prostredí určitú časť života?

Je už absolútne jedno a nepodstatné, čo by asi boli podľa Šimka urobili bývalí premiéri vo vzťahu k policajnému prezidentovi. Podstatné však je, čo urobil policajný prezident vo vzťahu k svojmu nadriadenému, ministrovi vnútra.

Takéto absurdné predstavenie ešte Slovensko nezažilo. Nie je žiadnym tajomstvom, že v tomto štáte už mnohí politici nielenže nerešpektujú políciu, ale ani polícia politikov.

To vidíme na niektorých vyjadreniach vo vzťahu k ústavným činiteľom, ako aj ku generálnemu prokurátorovi. K opozičným politikom ani nehovoriac.

Vlády národnej katastrofy

Štát nefunguje ako má, posledné roky ho riadili totálne nekompetentní ľudia. Úradnícka vláda je tiež v mnohých prípadoch bez výrazných osobností. Navyše bezpečnostnej problematike z nich nerozumie nikto.

Ani nemôžu, pretože sa s touto témou ani hlbšie v minulosti nestretli. Alibizmus, strach rozhodnúť objektívne a v dôsledku toho pustiť k vode svojho ministra vnútra, tak to tu ešte nebolo.

Hovoríte o strachu, z čoho podľa vás plynie?

Podľa mňa sa boja zmien, aby im nikto nevyčítal zatiahnutie ručnej brzdy pri vyšetrovaní jednotlivých káuz. Je to  komické, aby celý policajný zbor stál na pár ľuďoch, ktorí by sa rozhodli odísť. Oni totižto raz odídu aj tak.

Slabý Šimko

Páčil sa vám teda Ivan Šimko ako minister vnútra? Teda ak sa to vôbec za taký krátky čas dá.

Je pravdou a za tým si stojím, že na ministerstvo vnútra mal nastúpiť jeden dynamický, plný energie a problematiky znalý, nebojácny človek.

ktorý má nielen mentálnu výbavu a schopnosť dať tomuto silovému rezortu a polícii silné infúzie ale aj vôbec vie, čo chce. Kto chce riadiť, musí vedieť čo má od podriadených vyžadovať. Momentálne vidíme, že Slovensko je doráňané, ako nikdy predtým.

To, že vybrali v tejto náročnej dobe do funkcie ministra vnútra pána Šimka je ich ich politická neskúsenosť, fatálne zlyhanie a v konečnom dôsledku len a len ich zodpovednosť.

Minister padol veľmi lacno a veľmi jednoducho. To, čo z celej aféry jeho poverenia a vzápätí odstránenia je najzaujímavejšie – ak opomenieme pokus vykresliť jeho status ako zásah do v zákone nenachádzajúcej sa nezávislosti polície od verejnej kontroly, je pachuť z poodhalenej opony.

Kto vlastne koho riadi?

Šimko a jeho politická sila mali vzhľadom na závislosť od prezidentského paláca takmer nemerateľnú hodnotu.

Otázka teda je, čo sa od neho očakávalo a aká  bola vlastne motivácia k jeho inštalácii do ministerského kresla. Veľa napovedia tak výroky prezidentky, jej úradníckeho premiéra. A rovnako tak výroky bývalého ministra vnútra Romana Mikulca.

Obávam sa, že zainteresovaní nemajú predstavu o jej negatívnom celospoločenskom dopade na právne prostredie štátu a  právne povedomie obyvateľstva, o vplyve na vnútornú politiku nehovoriac.

A tiež, že spomínaní vytvorili novú skupinu „našich.“ Ide o neodškriepiteľný fakt. Inak sa nedá vysvetliť nielen opakované ignorovanie zákona o policajnom zbore, ale i „nevyšetrovanie“ a dokonca pokusy o zahladenie protiprávneho konania „našich.“

Je to nielen nebezpečné, ale i smutné. O to viac, keď si pripomenieme politický étos o demokracii, právnom štáte a anti korupčnom jednaní, tak vlády, bývalej vládnej koalície i prezidentky. S tým totiž nastupovali do svojich funkcií.

Mikulec

Keď sme pri Šimkovom predchodcovi, ten hoci už dávno nie je ministrom, na sociálnej sieti neustále zdieľa vďaku hasičom, či policajtom, informuje, že „sme vyslali pomoc do Grécka,“ čo je nové v rezorte. On už ale ministrom nie je. Je to viac úsmevné, alebo tragické?

Nepochybne dajú spätné pohľady a najmä nové informácie po voľbách obraz o pôsobení bývalého a súčasného vedenia rezortu. A nebude to zrkadlo zo Snehulienky a virtuálna realita, o ktoré sa pokúša bývalý minister. 

Pravdou je, že hasiči sú jediní, ktorí si poriadne robili a robia svoju prácu v porovnaní s ich najvyššími nadriadenými, či už bývalými alebo súčasnými.

Títo ich bývalí nadriadení totižto už nemajú našim občanom čo povedať. Preto si myslia, že keď sa budú chváliť cudzím perím, v tomto prípade úspechmi našich hasičov, ľudia zmenia na nich svoj názor. Je to omyl. Svoj obraz neschopnosti, ktorá im už na čele zostane navždy, si nevyžehlia.

A rozviazané ruky

Na jeho profile taktiež má napísane „Rozviazal som ruky polícii.“ Čo v kruhoch OĽANO etc. znie iste honosne. Ale má nejaký politik, rozväzovať, alebo zväzovať ruky polícii? Veď s Matovičom najhlasnejšie kričal, aby bol práve za to Šimko odvolaný. Takže?

Možno pozorovať pokus o zavedenie nového terminus technicus, keď sa ničnerobenie vydáva za rozviazanie rúk. Už na to existuje pomenovanie, tým je anarchia a pohŕdanie zákonom.

Jedno staré židovské príslovie hovorí, že rozviazané jazyky sú horšie, ako zlé ruky. Je možné, že sa v blízkej budúcnosti rozviažu aj nejaké jazyky. A potom uvidíme, ako to bolo aj s tými rozviazanými rukami policajtov.