Kto ohýba právo? Bývalá sudkyňa Okresného súdu (OS) Bratislava I Miriam Repáková, ktorá bola zadržaná v rámci akcie Búrka, dostala pre zločin ohýbania práva dvojročný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na tri roky. Rozsudok vo veci padol takmer pred mesiacom. Tento prípad je zaujímavý najmä pre postup prokurátora ÚŠP. Je aj zvláštna prekvalifikácia skutku ohýbaním práva? Sudca KS v Bratislave a odborník na trestné právo JUDr. Peter Šamko, sa ku kauze vyjadril na portáli Právne listy.
Mohlo by vás zaujímať
Búrka
Bývalú sudkyňu OS Bratislava I zadržali spolu s ďalšími 12 sudcami v marci 2020. Stíhali ju pre rozhodovanie o vlastníctve akcií v kauze Technopol Servis. Podľa prokurátora konala nie na základe zisteného skutkového a právneho stavu veci, ale v prospech požiadavky Kočnera. A na základe odporúčania exsudcu Vladimíra Sklenku.
Prokurátorka Simonová vtedy Repákovej skutok právne kvalifikovala ako zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa.
Postup ÚŠP
„Centrom pozornosti tu bola skutočnosť, že prokurátor ÚŠP prekvapivo zmenil právnu kvalifikáciu skutku tak, že obvinenej kládol za vinu spáchanie trestného činu ohýbania práva podľa § 326a Tr. zák. Hoci mala obvinená spáchať stíhaný skutok v roku 2017, kedy tento trestný čin v slovenskom Trestnom zákone neexistoval,“ uviedol doktor Šamko.
Kto ohýba právo?
Práve na základe zmeny tejto kvalifikácie bola medzi Miriam Repákovou a ÚŠP uzavretá dohoda. Prečo prokurátor menil právnu kvalifikáciu skutku? A ako mohol niketo dostať trest za trestný čin, ktorý v dobe spáchania skutku, ešte naše trestné právo nepoznalo?
Trestný čin ohýbania práva vs. Zneužitie právomoci verejného činiteľa
Sudca KS v Bratislave vo svojej analýze podrobne vysvetlil, prečo nesúhlasí so zmenou kvalifikácie.
„Obvinená mala úmyselne vykonávať svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu (úmyselné vydanie rozsudku pre zmeškanie v prípade, v ktorom to zákon vylučoval) a zároveň mala konať aj v tzv. druhom úmysle, t. j. minimálne v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech (čo vyplýva z toho, že išlo o zneužitie rozhodovacej právomoci na objednávku s tým, že objednávateľ, respektíve účastník sporu v prospech ktorého objednávateľ vystupoval, mal byť nezákonným rozhodnutím zvýhodnený).
Z uvedeného vyplýva, že obvinená naplnila svojím konaním minimálne všetky znaky základnej skutkovej podstaty primárneho trestného činu, t. j. trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
Nebol preto žiadny dôvod na to, aby toto konanie obvinenej bolo prekvalifikované na trestný čin ohýbania práva podľa § 326a Tr. zák.,“ uviedol okrem iných závažných skutočností.
Súdna rada SR
Trestný čin ohýbania práva do nášho trestného poriadku zaviedla Mária Kolíková. Odborná právnická obec sa už vtedy vyjadrovala, že „je to celé zle.“ vtedajšia ministerka spravodlivosti ho bez akejkoľvek diskusie zaviedla.
Vo februári tohto roku sa Súdna rada SR uzniesla na tom, že tento trestný čin treba zrušiť. Návrh predložili dočasne dočasne poverenému šéfovi rezortu Viliamovi Karasovi.
„Niektoré legislatívne zmeny týkajúce sa justície, ktoré boli prijaté v roku 2020, nie sú v súlade s európskymi štandardami zahrnutými vo vzťahu k Slovenskej republike. Je potrebné konštatovať, že zmenami ústavy a trestných kódexov bolo zasiahnuté do nezávislosti súdnej moci,“ uviedla v správe doktorka Marcela Kosová.
Ako sa ukázalo aj pri rozhodnutí v kauze Búrka, bol by na jeho zrušenie najvyšší čas. ÚŠP neustále spolu s vládnou mocou kritizuje GP SR, „za zneužívanie §363.“
Prokurátor ÚŠP pritom uzavrel s obvinenou dohodu pre niečo, čoho sa mala dopustiť. Akurát, že v tej dobe, to nebolo na Slovensku trestným činom. Kto ohýba právo?
Zdroj: PL, SR SR
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Sudca Šamko o podivnom kroku prokurátora ÚŠP a trestnom čine ohýbania práva