eReport.sk
Je pravda na poslednom mieste?
JUDr. Peter Šamko, sudca. Zdroj: eReport

Krajský sudca Šamko: Vyšetrovatelia násilne zasahujú do psychiky obvinených, ale je to ťažko odhaliteľné!


Politika je dlhodobo otriasaná rôznymi kauzami súvisiacimi s podozreniami zo zneužívania právomocí verejného činiteľa, z manipulácií rôznych trestných konaní a z nie zrovna legálneho narábania s obvinenými vo väzbe. Pochybnosti vyvolala smrť bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského, psychický stav bývalej štátnej tajomníčky Ministerstva spravodlivosti SR Moniky Jankovskej po prepustení väzby, ale aj popis väzby zo strany ďalšieho bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara.

Sudca Krajského súdu Peter Šamko v blogu na portáli pravnelisty.sk popisuje „preparáciu“ obvineného ako vyšetrovaciu metódu slúžiacu na získanie priznania obvineného a udávanie iných osôb. Práve za touto „preparáciou“ sa podľa odborníka môžu skrývať nekalé praktiky, ktoré momentálne existujú v trestných konaniach nie len podľa politickej opozície, ale aj podľa viacerých odborníkov.

Spracovanie obvineného, aby vypovedal želateľným spôsobom

„Jed­nou z do­po­siaľ vy­uží­va­ných efek­tív­nych me­tód ako „dot­la­čiť“ ob­vi­ne­né­ho k „dob­ro­vol­né­mu“ priz­na­niu a aj k prí­pad­né­mu udá­va­niu iných osôb je me­tó­da „pre­pa­rá­cie“ ob­vi­ne­né­ho (vo vý­zna­me pos­tup­né­ho prip­ra­ve­nia, spra­co­va­nia ob­vi­ne­né­ho, aby vy­po­ve­dal že­la­teľ­ným spô­so­bom), kto­rá bo­la dob­re zná­ma už v mi­nu­los­ti a kto­rá sa zjav­ne s priaz­ni­vý­mi vý­sled­ka­mi vy­uží­va or­gán­mi čin­ný­mi v tres­tnom ko­na­ní do­po­siaľ,“ tvrdí Šamko, ktorý zároveň konštatuje, že metóda je do takej miery sporná, že by z dnešnej činnosti orgánov činných v trestnom konaní mala byť úplne vylúčená.

Fyzický nátlak, ktorý bol využívaný v minulosti, bol vraj prevažne vystriedaný nátlakom fyzickým, ktorý má pre vyšetrovateľov určité výhody: „Psy­chic­ké do­nú­te­nie má už inú pro­ces­nú kva­li­tu, pre­to­že je tak­mer ne­mož­né ho preu­ká­zať, prí­pad­ne sa ne­be­rie až tak váž­ne ako ná­si­lie fy­zic­ké (veď je pred­sa sa­moz­rej­mé, že väz­ba na tak­mer kaž­dé­ho vplý­va psy­chic­ky ne­ga­tív­ne) a na­vy­še, čas­to ta­ké­to psy­chic­ké ná­si­lie ani ne­mož­no zis­tiť, pre­to­že ob­vi­ne­ný sa dos­ta­ne do ta­ké­ho du­šev­né­ho sta­vu, že už iba me­cha­nic­ky opa­ku­je svo­je vý­po­ve­de a to aj po prí­pad­nom pre­pus­te­ní z väz­by na slo­bo­du, či v ko­na­ní pred sú­dom.“

Vyšetrovatelia sa snažia potvrdiť fixnú verziu, o ktorej sú presvedčení

Zároveň podľa sudcu platí, že metódy ako „preparácia“ sa majú využívať v tom prípade, keď sú orgány činné v trestnom konaní vyslovene presvedčené o nejakej konkrétnej verzii prípadu a ich vyšetrovanie vedie vyslovene k tomu, aby sa potvrdila takáto verzia. To však so sebou prináša to nebezpečie, že verzia nemusí byť pravdivá aj napriek presvedčeniu vyšetrovateľov a obvinených vtedy vo svojej podstate nútia k nepravdivým výpovediam.

Bude vás zaujímať:

  1. Miroslav Radačovský v štúdiu spravodajskej televízie TA3.
  2. Ilustračné foto
  3. vlajka Slovenskej republiky, zástava, Slovensko, štátnosť
  4. Blíži sa jeho koniec?
  5. Jeden z kvarteta trestne stíhaných vyšetrovateľov NAKA, Pavol Ďurka.

„Ta­ké­to de­for­má­cie (vrá­ta­ne me­tó­dy pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho) v ob­sta­rá­va­ní dôka­zov vo vy­šet­ro­va­ní sa vy­uží­va­jú vte­dy, po­kiaľ je or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní pres­ved­če­ný o spá­cha­ní tres­tné­ho či­nu, má fixnú ver­ziu a ve­die vy­štro­va­nie zá­mer­ne tým sme­rom, aby tú­to ver­ziu pre­sa­dil. Do­ka­zo­va­nie sa tak vy­ko­ná­va úče­lo­vo a sub­jek­tív­ne sa os­pra­vedl­ňu­je vy­uží­va­nie de­for­má­cií pri ob­sta­rá­va­ní dô­ka­zov ce­los­po­lo­čen­skou pot­re­bou (nap­rík­lad bo­jom pro­ti ko­rup­cii, sna­hou o očis­tu spo­loč­nos­ti a po­dob­ne),“ konštatuje Šamko.

Strach, neistota, beznádej, izolovanosť, systém výhod a odmeny

„Preparácia“ má niektoré základné predpoklady, ktoré dnes môže verejnosť pozorovať aj v praxi. Jedným z nich je napríklad to, že obvinení musí byť pri použití tejto metódy vo väzbe, čo by mohla byť možná odpoveď na otázku, prečo sa v poslednom období nadmerne volí vyšetrovacia väzba a to na úkor stíhania na slobode. „Pri me­tó­de pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho te­da hrá úlo­hu strie­da­nie stra­chu, neis­to­ty, bez­ná­de­je, iz­lo­vo­va­nos­ti a sľu­bo­va­ný sys­tém vý­hod a od­mien. Po­čí­ta sa tu s una­vi­teľ­nos­ťou člo­ve­ka vo väz­be a s túž­bou člo­ve­ka za­se nor­mál­ne žiť. Rá­ta sa s psy­cho­lo­gic­kým pred­pok­la­dom, že ten kto­ré­ho všet­ci opus­ti­li je ná­chyl­ný sa zlo­miť a je te­da me­nej od­ol­ný vo­či ov­plyv­ňo­va­niu. Tá­to me­tó­da je „vy­ni­ka­jú­ca“ aj pre­to, že jej vy­uži­tie v praxi je ťaž­ko od­ha­li­teľ­né,“ pokračuje Šamko.

Vzhľadom na to, že je metóda ťažko odhaliteľná a psychický nátlak na obvineného môže prekračovať medze bez toho, aby sa to odhalilo, navrhuje Šamko túto metódu úplne vypustiť z vyšetrovacích metód: „Me­tó­du pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho ako spô­sob zís­ka­nia priz­na­nia ob­vi­ne­né­ho a prí­pad­ne aj uda­nia iných osôb je nut­né dô­raz­ne od­miet­nuť. Ide o me­tó­du, kto­rú je pot­reb­né po­va­žo­vať za tor­tú­ru a to pre­to, že ide o ná­sil­ný zá­sah do psy­chi­ky člo­ve­ka, o nep­rí­pus­tné ov­plyv­ňo­va­nie je­ho vô­le s cie­ľom, aby ka­júc­ne piz­nal svo­ju vi­nu a je bez vý­zna­mu, či sku­toč­nú ale­bo vy­mys­le­nú. V tom­to sme­re mož­no uviesť aj § 121 ods. 1 Tr. por. ve­ta dru­há, pod­ľa kto­ré­ho ob­vi­ne­ný nes­mie byť k vý­po­ve­di ani k priz­na­niu ni­ja­kým ne­zá­kon­ným spô­so­bom do­nu­co­va­ný. Me­tó­du pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho pri­tom cel­kom ur­či­te ne­mož­no ozna­čiť za zá­kon­ný spô­sob do­nú­te­nia ob­vi­ne­né­ho k priz­na­niu,“ uzavrel.

KOMENTÁRE ČLÁNKU :

Krajský sudca Šamko: Vyšetrovatelia násilne zasahujú do psychiky obvinených, ale je to ťažko odhaliteľné!

4 Komentáre
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasovaných
Vložená spätná väzba pre všetky komentáre
Zobraziť všetky komentáre