Politika je dlhodobo otriasaná rôznymi kauzami súvisiacimi s podozreniami zo zneužívania právomocí verejného činiteľa, z manipulácií rôznych trestných konaní a z nie zrovna legálneho narábania s obvinenými vo väzbe. Pochybnosti vyvolala smrť bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského, psychický stav bývalej štátnej tajomníčky Ministerstva spravodlivosti SR Moniky Jankovskej po prepustení väzby, ale aj popis väzby zo strany ďalšieho bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara.
Sudca Krajského súdu Peter Šamko v blogu na portáli pravnelisty.sk popisuje „preparáciu“ obvineného ako vyšetrovaciu metódu slúžiacu na získanie priznania obvineného a udávanie iných osôb. Práve za touto „preparáciou“ sa podľa odborníka môžu skrývať nekalé praktiky, ktoré momentálne existujú v trestných konaniach nie len podľa politickej opozície, ale aj podľa viacerých odborníkov.
Spracovanie obvineného, aby vypovedal želateľným spôsobom
„Jednou z doposiaľ využívaných efektívnych metód ako „dotlačiť“ obvineného k „dobrovolnému“ priznaniu a aj k prípadnému udávaniu iných osôb je metóda „preparácie“ obvineného (vo význame postupného pripravenia, spracovania obvineného, aby vypovedal želateľným spôsobom), ktorá bola dobre známa už v minulosti a ktorá sa zjavne s priaznivými výsledkami využíva orgánmi činnými v trestnom konaní doposiaľ,“ tvrdí Šamko, ktorý zároveň konštatuje, že metóda je do takej miery sporná, že by z dnešnej činnosti orgánov činných v trestnom konaní mala byť úplne vylúčená.
Fyzický nátlak, ktorý bol využívaný v minulosti, bol vraj prevažne vystriedaný nátlakom fyzickým, ktorý má pre vyšetrovateľov určité výhody: „Psychické donútenie má už inú procesnú kvalitu, pretože je takmer nemožné ho preukázať, prípadne sa neberie až tak vážne ako násilie fyzické (veď je predsa samozrejmé, že väzba na takmer každého vplýva psychicky negatívne) a navyše, často takéto psychické násilie ani nemožno zistiť, pretože obvinený sa dostane do takého duševného stavu, že už iba mechanicky opakuje svoje výpovede a to aj po prípadnom prepustení z väzby na slobodu, či v konaní pred súdom.“
Vyšetrovatelia sa snažia potvrdiť fixnú verziu, o ktorej sú presvedčení
Zároveň podľa sudcu platí, že metódy ako „preparácia“ sa majú využívať v tom prípade, keď sú orgány činné v trestnom konaní vyslovene presvedčené o nejakej konkrétnej verzii prípadu a ich vyšetrovanie vedie vyslovene k tomu, aby sa potvrdila takáto verzia. To však so sebou prináša to nebezpečie, že verzia nemusí byť pravdivá aj napriek presvedčeniu vyšetrovateľov a obvinených vtedy vo svojej podstate nútia k nepravdivým výpovediam.
Bude vás zaujímať:
„Takéto deformácie (vrátane metódy preparácie obvineného) v obstarávaní dôkazov vo vyšetrovaní sa využívajú vtedy, pokiaľ je orgán činný v trestnom konaní presvedčený o spáchaní trestného činu, má fixnú verziu a vedie vyštrovanie zámerne tým smerom, aby túto verziu presadil. Dokazovanie sa tak vykonáva účelovo a subjektívne sa ospravedlňuje využívanie deformácií pri obstarávaní dôkazov celospoločenskou potrebou (napríklad bojom proti korupcii, snahou o očistu spoločnosti a podobne),“ konštatuje Šamko.
Strach, neistota, beznádej, izolovanosť, systém výhod a odmeny
„Preparácia“ má niektoré základné predpoklady, ktoré dnes môže verejnosť pozorovať aj v praxi. Jedným z nich je napríklad to, že obvinení musí byť pri použití tejto metódy vo väzbe, čo by mohla byť možná odpoveď na otázku, prečo sa v poslednom období nadmerne volí vyšetrovacia väzba a to na úkor stíhania na slobode. „Pri metóde preparácie obvineného teda hrá úlohu striedanie strachu, neistoty, beznádeje, izlovovanosti a sľubovaný systém výhod a odmien. Počíta sa tu s unaviteľnosťou človeka vo väzbe a s túžbou človeka zase normálne žiť. Ráta sa s psychologickým predpokladom, že ten ktorého všetci opustili je náchylný sa zlomiť a je teda menej odolný voči ovplyvňovaniu. Táto metóda je „vynikajúca“ aj preto, že jej využitie v praxi je ťažko odhaliteľné,“ pokračuje Šamko.
Vzhľadom na to, že je metóda ťažko odhaliteľná a psychický nátlak na obvineného môže prekračovať medze bez toho, aby sa to odhalilo, navrhuje Šamko túto metódu úplne vypustiť z vyšetrovacích metód: „Metódu preparácie obvineného ako spôsob získania priznania obvineného a prípadne aj udania iných osôb je nutné dôrazne odmietnuť. Ide o metódu, ktorú je potrebné považovať za tortúru a to preto, že ide o násilný zásah do psychiky človeka, o neprípustné ovplyvňovanie jeho vôle s cieľom, aby kajúcne piznal svoju vinu a je bez významu, či skutočnú alebo vymyslenú. V tomto smere možno uviesť aj § 121 ods. 1 Tr. por. veta druhá, podľa ktorého obvinený nesmie byť k výpovedi ani k priznaniu nijakým nezákonným spôsobom donucovaný. Metódu preparácie obvineného pritom celkom určite nemožno označiť za zákonný spôsob donútenia obvineného k priznaniu,“ uzavrel.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Krajský sudca Šamko: Vyšetrovatelia násilne zasahujú do psychiky obvinených, ale je to ťažko odhaliteľné!