Rozhodnutím Ústavného súdu SR odzvonil Úradu špeciálnej prokuratúry umieračik. Jej definitívny koniec príde 20. marca. Zrušenie ÚŠP je víťazstvom koalície a najmä strany Smer-SSD, ktorá už pred voľbami sľubovala, že túto inštitúciu v prípade svojho víťazstva zruší. Stalo sa, a tak sa Lipšic a spol. presunú na krajské prokuratúry, prípadne na iné pozície. Zaujímavé ale je, že opozícia túto udalosť vníma ináč.
ÚŠP politicky vznikol, a aj tak zanikol
Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry považujú mnohí za víťazstvo Roberta Fica, jeden z jeho hlavných oponentov, šéf Progresívneho Slovenska Michal Šimečka, má ale na to iný názor. Aký, tak nad tým sa v statuse smeje aj poslanec Národnej rady SR za Smer-SSD Marián Kéry: „Koniec Úradu špeciálnej prokuratúry je podľa pomýleného Šimečku jasná prehra Roberta Fica.“ Opozícia do poslednej chvíle vyzývala na protesty proti zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry, po rozhodnutí ústavného súdu ale odrazu liberálne médiá písali, že Smer narazil, že „Fico sa tvári, že dosiahol, čo chcel“, že sú všetci spokojní a podobne. „A ja sa pýtam. Naozaj sa, milé SME, Fico len tvári, že dosiahol, čo chcel?“ konštatuje v úvode Kéry.
Ústavní sudcovia si len berú čas na to, aby uvedené časti novelizovaného Trestného zákona preskúmali z hľadiska ústavnosti a následne rozhodli.
Marián Kéry, poslanec Národnej rady SR a člen strany Smer-SSD
„Proti čomu rozbehla opozícia tie januárové protesty? Nie náhodou proti zrušeniu špeciálnej prokuratúry? Nebolo práve zrušenie Lipšicovho úradu jedným z hlavných politických cieľov Smeru-SSD?“ kladie smerák ďalšie otázky, na ktoré vzápätí aj odpovedá: „Samozrejme, že áno. Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, bodu, odkiaľ sa od roku 2020 šírilo porušovanie ľudských práv, zlo a nenávisť, bude 20. marca 2024 realitou. Úrad, ktorý politicky vznikol, politickým rozhodnutím aj zanikne. A nikomu chýbať nebude. A nikomu nebude chýbať ani Lipšic, ktorý sa zapíše do histórie slovenského trestného práva ako hlava krivenia a zneužitia trestného práva kvôli Matovičovmu politickému boju proti opozícii.“
Sibyla zo Šimečku juniora určite nebude
„Pamätáte si, keď sa Michal Šimečka, šéf Progresívneho Slovenska vyjadroval, že „novela Trestného zákona je nielen nebezpečná, ale aj protiústavná“? Sibyla zo Šimečku juniora určite nebude, pretože Ústavný súd SR nič také nepotvrdil. Liberáli povedia, že „zatiaľ nepotvrdil“. My tvrdíme, že ak by to bolo také horúce, potom by to možno mohol konštatovať, hoc len opatrne, aj okamžite. Nič také však nezaznelo. Michal Šimečka, súc frustrovaný, by sa mal spamätať,“ prízvukuje Kéry a dodáva, že toto, čo sa stalo, nie je určite „jasná prehra Roberta Fica“. Kéry tiež pripomína, že Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí k novele Trestného zákona prelomil svoju vlastnú rozhodovaciu prax, keď svojím rozhodnutím pozastavil účinnosť zákona ešte pred tým, ako zákon vôbec existuje.
Treba dúfať, že Ústavný súd SR, ktorý posudzuje prieťahy v konaní, tieto nebude opakovať a o danej novele rozhodne kvôli právnej istote v primeranom čase.
Marián Kéry, poslanec Národnej rady SR a člen strany Smer-SSD
„Doterajšia rozhodovacia prax Ústavného súdu jasne hovorí napríklad to, že ak sa má pozastaviť účinnosť zákona, taký zákon by mal byť minimálne zverejnený v Zbierke zákonov. Teda berúc do úvahy tzv. zásahy do materiálneho jadra ústavy, tak zákon, ktorý nie je zverejnený v Zbierke zákonov, nemá atribúty zákona. Je to právno-logické konštatovanie, ktoré má oporu v rozhodovacej praxi Ústavného súdu SR,“ vysvetľuje smerák s dôvetkom, že v bode VII. Ods. 136 na str. 35 tohto uznesenia Ústavný súd SR sa uvádza, že Ústavný súd hodnotí verejné vyhlásenia ústavných činiteľov a poučuje ministra spravodlivosti o ústavných povinnostiach a o zodpovednosti ministra spravodlivosti.
Rozhodnutie mali skôr médiá ako štátne orgány
Ústavný súd podľa Kéryho vytvoril týmto uznesením nedôvodný právny precedens, keď urobil zo svojej činnosti orgán, ktorý vykonáva regulatívnu funkciu trestného práva a tvorí trestnú politiku Slovenskej republiky, čo nemá obdobu v žiadnom štáte. „Je to Národná rada SR, ktorú tvoria poslanci NR SR volení občanmi, ktorá určuje hranice trestnej zodpovednosti a výšku trestov, všetky potrebné aspekty trestného práva hmotného a procesného. Vytvárať teraz dojem „my sme ústavný súd a môžeme všetko“, dokonca rozhodovať, čo môžu a čo nemôžu poslanci v zmysle svojich volebných programov plniť, je politika a tá je neprípustná na pôde Ústavného súdu. Ústavných sudcov si nevolia občania, keby to tak bolo, tak ani jeden z nich sa nedostane na Ústavný súd. Ústavných sudcov volí NR SR a vymenúva prezident,“ pripomína Marián Kéry.
Ako je možné, že tu mali rozhodnutie Ústavného súdu SR k dispozícii skôr vybrané liberálne médiá, ako dotknuté štátne orgány?
Marián Kéry, poslanec Národnej rady SR a člen strany Smer-SSD
Dané uznesenie Ústavného súdu SR podľa Kéryho veľmi nepresvedčivo argumentujúc dookola základnými ľudskými právami a ochranou poškodených posunulo hranice určovania trestnej politiky štátu, narušilo trojdelenie štátnej moci. „Z Ústavného súdu sa stala brzda veľmi potrebného harmonizačného vývoja trestného práva hmotného. Dané odôvodnenie je zlepencom nepresvedčivých argumentov, čím Ústavný súd SR narušil právnu istotu zákonodarnej činnosti a základné princípy fungovania činnosti NR SR,“ myslí si parlamentný poslanec za Smer-SSD, podľa ktorého v súvislosti s inkriminovaným rozhodnutím Ústavného súdu SR je ešte jedna, dosť znepokojivá vec. „Ako je možné, že tu mali rozhodnutie Ústavného súdu SR k dispozícii skôr vybrané liberálne médiá, ako dotknuté štátne orgány?“
Opozícia pri ÚŠP utrpela jasnú prehru
„Ako vo svojom statuse napísal Eduard Chmelár, „takéto praktiky právny štát a dôveru v ústavné inštitúcie rozhodne neposilňujú“. V tomto smere by mal konať predseda Ústavného súdu SR Ivan Fiačan a verejnosti vysvetliť tieto okolnosti, v opačnom prípade dôveryhodnosť Ústavného súdu bude v očiach verejnosti značne znížená,“ dodáva Kéry, podľa ktorého ústavní sudcovia rozhodli o konci Úradu špeciálnej prokuratúry a o pozastavení veľmi potrebných ustanovení Trestného zákona, o čom prebiehali diskusie už niekoľko rokov v odbornej verejnosti. To neznamená, že pozastavenie indikuje protiústavnosť. „Nie, ústavní sudcovia si len berú čas na to, aby uvedené časti novelizovaného Trestného zákona preskúmali z hľadiska ústavnosti a následne rozhodli,“ konštatuje smerák.
Mohlo by vás zaujímať:
Politika aj na Ústavnom súde SR musí ísť podľa Kéryho bokom a mal by sa vytvoriť priestor na posúdenie tejto novely Trestného zákona. „Treba dúfať, že Ústavný súd SR, ktorý posudzuje prieťahy v konaní, tieto nebude opakovať a o danej novele rozhodne kvôli právnej istote v primeranom čase. Tak či onak, opozícia môže kričať, koľko chce, v tomto ringu utrpela jasnú prehru,“ píše záverom Marián Kéry, ktorý sa ešte veľavravne pýta: „Apropos, kto to tu opakovane označoval novelu Trestného zákona za „mafiánsku“? Je teraz „mafiánskym“ aj Ústavný súd, keď povolil zrušenie špeciálnej prokuratúry?“
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Kéry poriadne naložil Šimečkovi a spol.: Je teraz „mafiánskym“ aj Ústavný súd, keď povolil zrušenie špeciálnej prokuratúry?