Bývalý šéf Úradu boja proti korupcii a exvyšetrovateľ Jozef Šátek má vážne pochybnosti, či štátne i samosprávne orgány študujú zákony a podľa nich aj postupujú napríklad pri verejných zhromaždeniach občanov. Reagoval tak na protesty, ktoré sa posledné týždne konajú v Bratislave a počas nich sa demonštranti dostali až k vstupným dverám parlamentu či na niekoľko hodín zablokovali cesty v centre hlavného mesta.
Právo zhromažďovať sa nie je právom absolútnym
Šátek poukázal na vyjadrenie Ústavného súdu SR z roku 2004, kde vo svojom náleze súd skonštatoval, že „právo pokojne sa zhromažďovať však nie je právom absolútnym a môže byť ústavne konformným spôsobom obmedzené“. Aj samotná ústava podľa bývalého vyšetrovateľa odkazuje, že podmienky tohto práva ustanoví zákon v prípadoch zhromažďovania na verejných miestach, ktorým je zákon o zhromažďovacom práve. To je podľa jeho slov v zjavnom rozpore s tvrdeniami predstaviteľov polície, že zhromažďovacie právo je „absolútne“.
„Výkon tohto práva má ‚slúžiť‘ občanom na využívanie slobody prejavu, výmenu informácií a názorov, na účasť na riešení verejných a spoločenských záležitostí, čo však ‚obsadením‘ kľúčových križovatiek a dopravných tepien v centre Bratislavy sa zjavne tomuto účelu prieči a je skôr pokusom o sabotovanie normálneho chodu mesta a pokusom o paralyzovanie činnosti bezpečnostných zložiek,“ uviedol Šátek.
Demonštračné útoky voči parlamentu
Výber ostatných miest konania demonštrácií v Bratislave podľa neho jasne dokazuje, že ich cieľom nie je prejaviť názory proti očkovaniu či protipandemickým opatreniam, ale sú to „demonštračné útoky voči parlamentu (poslancom), proti prezidentke, a teda proti právnym a demokratickým základom štátneho režimu“. Tieto skryté zámery ich organizátorov majú podľa bývalého vyšetrovateľa značnú príchuť extrémizmu, čo by, ako tvrdí, určite v demokratickej krajine nemalo ostať bez pozornosti policajných a spravodajských zložiek.
Prečítajte si:
Poukázal taktiež na to, že každé zhromaždenie musí mať svojho zvolávateľa, ktorý má celý strapec povinností, a to päť dní vopred oznámiť obci jeho konanie, účel zhromaždenia, miesto konania, čas začatia a ukončenia, predpokladaný počet účastníkov, nahlásiť a zabezpečiť potrebný počet dospelých usporiadateľov a spôsob ich označenia. „Pri ostatnom zhromaždení sme takýchto označených ‚usporiadateľov‘ teda ani pri najlepšej vôli nevideli,“ skonštatoval. Ako podotkol, povinnosti majú aj účastníci zhromaždenia.
Obec má právo zakázať zhromaždenie
Poukazuje tiež, že významné postavenie a právomoci má ku konaniu zhromaždení a prípadne ich zákazu obec, v tomto prípade bratislavská mestská časť Staré Mesto. Obec má podľa Šáteka právo zakázať zhromaždenie, ak sa má konať v mieste, kde by obmedzenie dopravy a zásobovania bolo v závažnom rozpore so záujmom obyvateľstva. „Som presvedčený o tom, že Staré Mesto mohlo a malo pre demonštráciu konanú 29. júla takýto zákaz vydať,“ povedal s tým, že ak nie je prítomný zástupca obce, môže zhromaždenie rozpustiť aj príslušník Policajného zboru v službe.
V Bratislave sa protestuje proti očkovaniu a pandemickým opatreniam aj vo štvrtok. Na Hodžovom námestí a Námestí slobody je zatiaľ niekoľko desiatok ľudí. Hoci demonštrujúci avizovali, že chcú aj blokovať cesty, zatiaľ k tomu nedošlo a situácia je nateraz pokojná. Mestská polícia riešila na Námestí slobody zabratie verejného priestoru, keďže tunajší protest nie je ohlásený a demonštrujúci si tu rozložili stany.
Zdroj: tasr
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Exvyšetrovateľ Jozef Šátek: Študuje štát a samospráva zákony, a to aj pri protestoch?