Hovorí z vlastných skúseností! Najvplyvnejšie mená polície húfne opúšťajú najvyššie poschodia svojich úradov. Exšéfovi NAKA Branislavovi Zurianovi vykopli dvere, zatiaľ, čo je bol odcestovaný v zahraničí. Šéf polície Peter Kovařík si odškrtol tajné rande mocných v SIS a na stole je aj problém tzv. kajúcnikov. Pre laika je situácia vo vedení polície viac než chaotická a ťažko sa v nej vyzná. EReport kontaktoval bývalého kriminalistu Mateja Snopka, ktorý si vzal na mušku tie najpálčivejšie problémy slovenskej polície.
Podľa bývalého kriminalistu problematika polície je úzko previazaná aj s politikou a jej predstaviteľmi v štáte. V spoločnosti prebieha určitá očista spoločnosti. „Ukázalo sa, že vyhrať voľby a viesť štát sú dve odlišné veci. Voľby sú do istej miery predstavením určeným na to, aby presvedčili ľudí, že majú požičať moc istej politickej skupine. Voľby, žiaľ, mnohokrát nemajú s úspešným riadením štátu nič spoločné. Keď voľby vyhráte, máte síce kľúče od miešačky, ale stojíte pred konkrétnymi problémami, ktoré musíte vyriešiť,“ opisuje Snopko.
Zároveň dodáva, že politik začína žiť v istej bubline. „Ak nemáte v tíme skúsených starých harcovníkov, nováčikovia sú mnohokrát stratení. Navyše mnohí politici žijú v bublinách, pretože ich obklopia ľudia, ktorí ich chvália, no dôrazne neupozorňujú, keď robia chyby alebo sa mýlia. To je popis spoločenskej situácie a teraz poďme k policajtom,“ dodal Snopko.
Prehnané manévre u Zuriana
Podľa exdetektíva sú tri druhy policajtov. V prvej skupine sú tí, ktorí chcú potlačiť kriminalitu, ktorej boli doteraz svedkami. aj tí, ktorí chcú urýchliť svoju kariéru. „Druhá kategória sú zarytí odporcovia akýchkoľvek zmien. Činnosť prvej či druhej skupiny nemusí byť zlá, ale kriminalita sa musí potláčať správne, kariéra sa musí robiť takisto a konzervativizmus musí byť zdravý. Tretia skupina sú tí, ktorým je absolútne jedno, čo sa okolo nich deje. Konajú tak, pretože sú zneistení,“ osvetlil Snopko.
Exkriminalista premostil aj na aktuálnu tému, a to nedávnu raziu v byte exšéfa NAKA Branislava Zuriana, pri ktorej vyrazili dvere. „Ak, ako policajt vyberiete nejakého nebezpečného nepriateľa, napríklad vraha, teroristu zúfalého človeka spávajúceho na kilách výbušnín so spínačom v ruke alebo inak nebezpečného jednotlivca či skupinu, vtrhnete k ním, keď spia, pretože sa nemôžu brániť. Aj krik alebo rev kukláčov má význam. Zatýkaný sa dezorientuje a neporaní policajtov a ani seba. Všetko sa má však robiť primerane a cielene. Zdá sa mi prehnané, takto zatýkať nejakého úradníka, lebo väčšina takto zatknutých sú podľa mojich informácií len úradníci, aj keď vysoko postavených.“ myslí si exdetektív.
Dva roky vo väzbe? Neprijateľné
Snopko si posvietil aj na problém väzby. Práve tá kolúzna sa stala v súčasnosti horúcou témou v politických dišputách. Dokonca sa považuje za tvrdšiu ako samotný výkon trestu. „Dlhodobá väzba má aj negatívne účinky. Mnoho ľudí tam zmäkne a rozmýšľajú hlavne o tom, ako sa dostať čo najrýchlejšie von. Sú preto ochotný urobiť čokoľvek,“ opísal väzbu Snopko. Dodal, že forma väzobného stíhania nepôsobí na každého rovnako. Niekto je viac a niekto menej odolný.
Snopko si myslí, že väzba je vhodný nástroj v situácii, ak hrozí, že možný páchateľ na slobode bude ovplyvňovať svedkov alebo vezme nohy na ramená. „Podľa môjho názoru nie je treba, aby človek sedel vo vôzbe rok či dva, preto, aby neovplyvňoval svedkov, alebo nepokračoval v trestnej činnosti. Zvyčajne za niekoľko mesiacov sa dajú zaistiť dôkazy, listiny, zbrane vražedné, svedecké výpovede a podobne. Teda držať človeka zavretého za takejto situácie nemá už význam,“ vysvetlil exkriminalista.
Obchodní partneri polície
Bývalý policajt priznal, že problematickým môže byť pri výsluchu obvinených vyvíjaný nadmerný tlak. Ak daný človek vidí nádej na zjemnenie väzby či výkonu trestu, tak povie, čo sa dá, no často sa môže stať, že na súde možný páchateľ otočí o 180 stupňov. „Veľa ľudí, ktorí sú donútení k výpovedi pod tlakom, to aj urobia. Videl som to aj v mojej praxi. Obžalovaný na neho vyvinutý nátlak využije pred súdom vo svoj prospech: Priznal som sa, lebo ma donútili“ osvetlil Snopko.
Dodal, že niečo podobné platí aj pri, v súčasnosti intenzívne skloňovanom fenoméne tzv. kajúcnikov. Jedným z najznámejších a najkritizovanejších je exšéf Kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovít Makó. „Nie je kajúcnik ako kajúcnik. Jednou z najväčších ľudských chýb je zovšeobecňovanie. Nemôžme hovoriť, že všetci kajúcnici sú rovnakí. Kajúcnik, teda spolupracujúci svedok vymieňa informácie o svojich možných spolupáchateľoch za rôzne úlavy pre seba. Kajúcnictvo je svojim spôsobom klasický obchod. Z kajúcnika sa stáva obchodný partner policajta. Vymieňa informácie o svojich možných spolupáchateľoch za rôzne úľavy pre seba. Napríklad skrátenie trestu či zmäkčenie väzby. Je to veľmi účinná metodika. Deje sa to vo všetkých krajinách. Najznámejšie je, že Američania práve týmto spôsobom poriadne načali mafiu,“ podrobne opísal inštitút kajúcnika Snopko.
Podľa bývalého policajta si je potrebné uvedomiť, aký motív samotný kajúcnik má a v akom je psychologickom stave. „Teda prečo obchoduje s policajtmi,“ podčiarkol. Dodal, že každú informáciu musí vyšetrovateľ starostlivo preveriť a potvrdiť ju, ak sa dá nielen výpoveďami, ale aj hmotnými dôkazmi ako listinami či výpismi z účtov či nájdenými ulúpenými peniazmi. „Tým zistíte, že niektoré veci sú nemožné alebo nepravdepodobné a keď ich starostlivou prácou vylúčite, zostanú vám tie možné,“ podčiarkol.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Exdetektív otvorene o chaose v polícii: Z kajúcnikov ako Makó obchodní partneri?