Desí vás predstava, že máte ísť na kolonoskopiu? Známy lekár vyvracia fámy

Endoskopia a kolonoskopia – dve slová, z ktorých vám možno naskakujú zimomriavky. Tieto vyšetrenia sú nepríjemné a vraj bolestivé. Dali by sa spraviť inak? Prečo sa musia robiť bez utlmenia? Ako sa na ne pripraviť? Odpovede na tieto a mnoho iných otázok, ako aj mýty a fakty o trávení nájdete v novej knihe Zdravé črevo od Ladislava Kuželu, známeho gastroenterológa, ktorého po siedmich rokoch na čele Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH) v Bratislave, za podivných okolností odvolal minister zdravotníctva.

Ladislav Kužela, po tom, ako ho Krajčí odvolal, sa vrátil ku gastroenterológii, ktorá je jeho špecializáciou. Otvoril si súkromnú ambulanciu a na sociálnej sieti má poradňu. Najčastejšie k nemu chodia ľudia, ktorí sa v čase pandémie nedostanú na vyšetrenie v štátnych zariadeniach. Aj napriek vyťaženosti si našiel čas na napísanie knihy o mýtoch, ktoré ľuďom, aj keď v dobrej viere, komplikujú život. Spoluautorkou knihy Zdravé črevo je Kuželova bývalá hovorkyňa z NÚDCH Zuzana Čižmáriková.

Čo viedlo lekára k napísaniu knihy?

Prečo sa rozhodol túto knihu napísať? „Pretože všetko je na internete a to je základný problém. Žiaľ, väčšina informácií, ktoré sa tam nachádzajú, nie sú vždy založené na pravde,“ hovorí Kužela. „V praxi to znamená, že pacient, ktorý sa chce o svojich príznakoch, chorobe, liečbe dozvedieť niečo bližšie, začne hľadať odpovede v prehliadači. To čo si prečíta, ho nielen nepoteší, ale žiaľ veľakrát ešte viac znervózni a znásobí jeho strach. Nie je výnimkou, že pacient na vyšetrenie nepríde, i keď mu to mohlo v niektorých prípadoch, doslova zachrániť život.“

Mýty čerpal zo svojej praxe, ale aj z praxe svojich kolegov. Na mnohé z nich narazil aj na internete, a tak sa rozhodol, že došiel čas na ich vyvrátenie, na základe faktov z medicíny. „Základom knihy sú teda exaktné dáta a medicína založená na dôkazoch. Samozrejme sme sa snažili ich podať takou formou, aby jej porozumel aj laik.“

Niektoré mýty sú podľa jeho slov nebezpečné, no niektoré ho aj pobavili. „Napríklad ten o žuvačke,“ priznáva Kužela. „Ak ju prehltnete, tak vraj trvá organizmu až 7 rokov, kým ju strávi.“

Nová kniha Ladislava Kuželu a Zuzany Čižmárikovej, v ktorej vyvracajú mýty o trávení. – Foto: archív LK

Treba sa obávať vyšetrenia?

Čaká aj vás jedno z týchto nepríjemných vyšetrení a máte strach? Prečítajte si niektoré mýty a fakty, ktoré vám pomôžu prekonať zábrany.

Mýtus:

Kolonoskopia ohrozuje pacienta veľkým rizikom a často vznikajú komplikácie, ktoré prevyšujú výhody vyšetrenia.

Fakt:

Kolonoskopia je vyšetrenie, ktoré je bezpečné. Počas kolonoskopie existuje iba malé riziko vzniku komplikácií (bližšie viď Kolonoskopia). V skutočnosti možnosť, že dostanete rakovinu hrubého čreva je vyššia ako tá, že budete mať komplikáciu pri kolonoskopii a to je dôvod, prečo s týmto vyšetrením otáľať neradno. Môže ísť doslova o život zachraňujúci výkon (odstránením polypu, ktorý môže prerásť do rakoviny, sa dokáže jednoznačne znížiť riziko úmrtnosti na nádor hrubého čreva).

Mýtus:

Je mi trápne podstúpiť kolonoskopiu.

Fakt:

Mnohých dopredu odrádza, že kolonoskopia je vyšetrenie, ktoré zasahuje aj do našej intimity. Keďže kolonoskopia je invazívne a zároveň veľmi intímne vyšetrenie, ktoré pacienti môžu zažiť, je potrebné aby endoskopujúci lekár urobil všetko možné, aby toto vyšetrenie prebehlo v privátnej, úctivej atmosfére, ktorá zanechá u každého pacienta umiernenú spomienku. V žiadnom prípade sa však za to netreba hanbiť. Rovnako všetky sprievodné javy, akými sú napríklad vetry, sú úplne prirodzené a netreba sa za to ospravedlňovať, alebo pociťovať hanbu.

Mýtus:

Pokiaľ nemáte príznaky, kolonoskopia nie je potrebná.

Fakt:

Práve pri tomto mýte platí pravidlo, prevencia je pre každého lepšia ako liečba. Nakoľko drvivá väčšina pacientov, u ktorých sa našiel na čreve nádor nemala bolesti a ani iné príznaky, nie je dôvod odkladať objednanie sa na preventívne kolonoskopické vyšetrenie. Slovensko žiaľ patrí medzi krajiny s najväčším výskytom rakoviny hrubého čreva a zároveň máme aj najväčšiu úmrtnosťou na túto zákernú chorobu. Od roku 2002 bol na Slovensku spustený tzv. skríningový program, ktorý vyhľadáva jedincov v populácií, ktorý ešte nemajú príznaky. Cieľom takéhoto vyhľadávania je zachytiť rakovinu hrubého čreva ešte v štádiu, ktoré je liečiteľné, resp. odstrániť predrakovinové štádium (polyp) a tým pádom dosiahnuť, to že rakovina ani nevznikne. Je dôležité taktiež si uvedomiť, že aj najbližší príbuzní pacienta (rodičia, súrodenci, deti) sú ohrození zvýšeným rizikom vzniku nádoru na čreve. Dobrou správou v takomto prípade je skutočnosť, že takto ohrození ľudia majú reálnu možnosť podniknúť niečo proti tomu, aby rakovina čreva u nich nevznikla. Preto každý, kto má v prvostupňovej rodine iba jedného člena postihnutého rakovinou čreva, by mal absolvovať kolonoskopiu vo veku o 10 rokov mladšom, než je vek, kedy u príbuzného zistili črevný nádor. Najneskoršie však vo veku 40 až 45 rokov. Každý, kto má v prvostupňovej rodine viac ako jedného člena s rakovinou hrubého čreva, by mal absolvovať prvú kolonoskopiu už vo veku 25 rokov. Priznajte si, koľkí z vás, ktorí už máte 50 rokov ste požiadali vášho lekára o kolonoskopiu? Máte na ňu zo zákona nárok, preto toto vyšetrenie neodkladajte a čím skôr sa objednajte. Dokážete si tým doslova zachrániť život.

Je endoskopia bolestivá? Je hadička, ktorou vás vyšetrujú hrubá? Čítajte na ďalšej strane.