Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda sa obáva, že bagatelizovanie pochybného konania orgánov činných v trestnom konaní v niektorých prípadoch môže celkovo viesť k horšiemu stavu a menšej zákonnosti v činnosti orgánov činných v trestnom konaní. V rozhovore pre Hospodárske noviny stihol spomenúť aj pojem policajný štát a v spore generálneho prokurátora Maroša Žilinku a špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica sa v tomto momente stavia na stranu Generálnej prokuratúry SR aj napriek tomu, že Lipšica sám nominoval. Obáva sa zároveň, že jeho slobodné vyjadrovanie názorov by mohlo viesť ku kriminalizácii jeho osoby.
„Áno, samozrejme, že sa toho obávam, pretože atmosféra je taká a podľa medializovaných informácií niektorí ľudia sú schopní čohokoľvek, napríklad si niektoré veci vyfabulovať, a čo je ešte horšie, urobiť niekedy absolútne nezmyselné odôvodnenia,“ vyjadril sa Burda v rozhovore.
Remišovej pexeso bol vraj vlastný gól
Burda vo všeobecnosti nepovažuje za šťastné, ak politici vychádzajú so zoznamom konkrétnych osôb, ktoré by mali byť trestne stíhané, ani keď sa o konkrétnych trestných stíhaniach vyjadrujú do médií. Vytvárajú tým vraj určitú formu nátlaku na príslušné orgány, o čom v podstate ani nemusia vedieť.
„V konečnom dôsledku politici, ktorí dopredu mediálne prezentovali iných politikov alebo osoby, ktoré by podľa nich mali byť postihnuté v rámci trestného konania, si tým dali vlastný gól. Takéto správanie samo osebe vyvolávalo otázniky, či to nie je spolitizované, či nepôjde o trestné konanie na politickú objednávku proti konkrétnym osobám. Politici, ktorí takto konali, akoby dopredu vrhli tieň, že orgány činné v trestnom konaní budú viesť voči nimi označeným osobám politické procesy,“ konštatuje dekan.
Vládni politici pri tom často hovoria o „rozviazaných rukách“, ktoré si mnohí predstavitelia OČTK mali pomýliť so svojvôľou: „Situáciu vidím tak, že viaceré veci a viacerí predstavitelia orgánov činných v trestnom konaní, či už v radoch polície, alebo niektorých prokuratúr si pojem rozviazané ruky pomýlili s pojmom svojvôľa. Že si môžu robiť, čo chcú, a že môžu do odôvodnení svojich rozhodnutí napísať prakticky čokoľvek a je to jedno.“
Žilinka vs. Lipšic
Skúsení akademik a známy Lipšicov kritik sa vyjadril aj k sporu, ku ktorému sa akademická obec celkovo veľmi nevyjadruje. Problémom vraj je, že Žilinka a Lipšic sledujú dva rôzne ciele, ktoré by však v právnom štáte mali byť cieľom jedným. Z nejakého dôvodu je však v súčasnosti Žilinkova „zákonnosť“ považovaná za cieľ, ktorý je odlišní od Lipšicovho „verejného záujmu“.
„Pánom dozoru je prokurátor, my sme sa však dostali do situácie, keď sa medzi sebou dohadujú dvaja najvyšší predstavitelia prokuratúr. Jeden sa pritom odvoláva na zákonnosť a druhý na verejný záujem. Verejný záujem a zákonnosť musia byť to isté. Jednoducho musia, inak by to nefungovalo. V trestnom konaní sa verejný záujem musí presadzovať zákonnými prostriedkami,“ komentuje spor Burda.
Postavil sa pri tom skôr na Žilinkovu stanu, pri čom otvorene hovorí, že Lipšicova špeciálna prokuratúra má v súčasnosti na vrchole svojich záujmov zatváranie ľudí, čo nie je zrovna najšťastnejšie nastavenie úradu: „Mám dojem, že špeciálna prokuratúra dáva v súčasnosti na prvé miesto zatváranie ľudí, zatiaľ čo generálna prokuratúra dáva do popredia to, aby sa to robilo zákonným a odôvodneným spôsobom.“
Čurillovcov vraj mali riešiť detailnejšie
Bez odozvy neostala ani téma nahrávky rozhovorov medzi vyšetrovateľmi Národnej kriminálnej agentúry, ktorá ďaleko presahu hranice slušnosti voči ich kolegyni z policajnej inšpekcie Diane Santusovej.
Mohlo by vás zaujímať:
„Keď mám zverejnené vyjadrenia, z ktorých vyplýva, že príslušníci vyšetrovaní inou zložkou polície rozprávali, že vyšetrovateľke, ktorá ich vyšetruje, podpália auto, tak jednoducho pre mňa to nie sú chlapské reči. Pre mňa je to minimálne jeden z dôkazov, že sa tu môžu diať nevhodné veci, keď chcú títo ochrancovia zákonnosti zabrániť vyšetrovaniu vlastných osôb z možnej nezákonnosti. Tu za správny prístup považujem poriadne vyšetrenie prípadu. Ak totiž naozaj mienili uskutočniť to, o čom akože len humorne hovorili a neboli to len hlúpe reči, tak je to také závažné, že z toho treba vyvodiť dôsledky,“ hovorí sklamane Burda. Pripomína zároveň, že za podobnú kauzu by napríklad za vlády Smeru, HZDS a SNS padali hlavy: „Myslím si, že keby takéto informácie vyšli najavo niekedy v rokoch 2003, 2004, 2005, tak by padalo veľa hláv – politických, policajných aj z prokuratúry.“
Fabrikovanie dôkazov?
Za zmienku s určitosťou stojí ešte vyjadrenie, že OČTK pôsobia tak, ako keby začali dôkazy vyrábať a nie hľadať v reálnom svete. „Začali hľadať len dôkazy svedčiace v neprospech obvinených, a nie aj v ich prospech, čo je povinnosť orgánov činných v trestnom konaní. Zdá sa však, že dôkazy začali i fabrikovať, umelo vytvárať. A ak je to tak, je to úplná katastrofa, lebo toto by bol potom v skutočnosti policajný štát,“ myslí si dekan.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Dekan Burda vidí svojvôľu orgánov činných v trestnom konaní: Zdá sa, že začali umelo vytvárať dôkazy!