Ďalšia trestná výprava z EÚ na Slovensku 

Slovensko a Maďarsko odmietli schváliť 18. balík sankcií, ktoré chce EÚ uvaliť na Rusko. Obidve krajiny si stanovili podmienky, za ktorých za sankcie zahlasujú: a to je zrušenie zákazu dovozu plynu z Ruskej federácie. 

Plány EÚ – na ďalšie zníženie konkurencieschopnosti Európy

Na rokovaní Rady Európy ministri zahraničných vecí Slovenska a Maďarska totiž zablokovali vyhlásenie týkajúce sa energetickej bezpečnosti. Európska komisia chce zakázať dovoz ruského zemného plynu, ropy a jadrového paliva do konca roku 2027. 

Slovensko má zmluvu s ruským Gazpromom na dovoz zemného plynu do roku 2034. V prípade odstúpenia od zmluvy hrozí Slovensku arbitrážne konanie, na ktorého základe bude musieť Gazpromu uhradiť 20 miliárd (!), aj keď zemný plyn neodoberie. Podobný problém hrozí aj Maďarsku, ktoré má zazmluvnené dodávky plynu od Gazpromu do roku 2036. 

EÚ predkladá zákaz dovozu ruského plynu ako legislatívu v oblasti obchodu a energetiky, nie ako súčasť sankcií uvaľovaných na Rusko. Tie totiž patria pod „zahraničnú politiku“, ktorá je v kompetencii jednotlivých členských štátov. Ak by išlo o sankcie a nie o obchodnú legislatívu, bol by na tento krok potrebný súhlas všetkých 27 štátov Únie. EÚ takto obchádza právo veta. 

Brusel sa nevzdáva

Vo štvrtok (3.7.) k nám dorazila výprava Európskej komisie pod vedením generálnej riaditeľky pre energetiku Dittie J. Jørgensenovej. Rokovali s ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou, ktorá si na stretnutie šikovne prizvala aj zástupcov podnikateľov a priemyselných zväzov, aby jej vysvetlili dopad predražených nedostatkových energií na priemysel, hospodárstvo a konkurencieschopnosť krajiny. 

Zakladajúca zmluva EÚ 

V článku 194 Zakladajúcej zmluvy EÚ sa píše, že opatrenia EÚ  „nemajú vplyv na právo členského štátu určiť podmienky využívania svojich energetických zdrojov, jeho výber medzi rôznymi zdrojmi energie a všeobecnú štruktúru jeho dodávok energie“. Rada sa môže od tohto pravidla odchýliť, ale len v rámci jednomyseľne schváleného „mimoriadneho legislatívneho postupu“, teda v rámci súhlasu celej dvadsaťsedmičky. 

Inými slovami, Komisia nemôže zo zákona nariadiť žiadnej krajine, aby sa vzdala ruskej energie, ani nemôže obísť národné veto uložením takéhoto zákazu, no napriek tomu to robí zneužívaním medzier v legislatíve. Formuluje to ako obranu „odolnosti dodávateľského reťazca“ Európy pred ruským vydieraním v kontexte vojny alebo ako potrebu zabrániť „narušeniu spoločného trhu“. 

Európa je ekonomicky na kolenách. Európska komisia napriek tomu žiada od členských štátov ďalšie a ďalšie zvyšovanie nákladov – na energetiku, na zbrojenie, na podporu Ukrajiny. Dokedy sa ešte necháme ožobračovať nikým nevolenými úradníkmi z Európskej komisie?

Zdroj: TASR, Hlavný denník, eReport Trnava