Podľa analytika, historika a politického komentátora Eduarda Chmelára sa v rusko-ukrajinskom konflikte postupne menia postoje USA a Ukrajiny. V porovnaní s minulými mesiacmi je totižto táto strana konfliktu vraj už ochotná rokovať s ruským prezidentom Vladimírom Putinom o uzatvorení mieru. To, že volania po mieri zo strany európskych krajín neboli vypočuté, ale tie americké už dokážu situáciu meniť, si analytik vysvetľuje závislosťou Ukrajiny od americkej politiky.
Mohlo by vás zaujímať:
„Vyhlásenie najvyššie postaveného armádneho predstaviteľa v štruktúre ozbrojených síl USA, predsedu Zboru náčelníkov štábov generála Marka Milleyho, že je nepravdepodobné dosiahnutie víťazstva na Ukrajine vojenskými prostriedkami, a preto treba hľadať príležitosť na rokovanie, považujem za zásadný zlom v doterajšom chápaní konfliktu. Pre mňa osobne je to aj istá forma zadosťučinenia: po tých dlhých mesiacoch, kedy sa mi tlupy proamerických trollov vyhrážali obesením a skorumpovaní novinári žiadali pre mňa doživotné väzenie iba preto, lebo som konzistentne žiadal mier a trpezlivo som vysvetľoval, že táto vojna nemá vojenské riešenie – dospeli aj tí najväčší americkí jastrabi k tomu istému,“ uviedol Chmelár na sociálnej sieti.
Závislosť Ukrajiny na USA?
Je pri tom zvláštne, že ukrajinské postoje sa menia presne podľa toho, ako sa menia tie americké. Podľa Chmelára by z tohto dôvodu, okrem vojny samotnej, mohlo byť ukrajinské členstvo v EÚ problémom, keďže EÚ by si mala vytvárať a napĺňať hlavne svoje vlastné záujmy.
„Zelenskyj už odrazu pripúšťa nielen mierové rozhovory, ale aj rokovania so samotným Putinom, ktoré si zakázal zákonom. Z toho vyplýva jediné: ukrajinská bábková vláda je v plnej miere závislá od rozhodnutí USA a bezvýhradne im podlieha. Pripomeňme si, že keď žiadal mierové rokovania Paríž alebo Berlín, Ukrajina z toho bola pobúrená alebo si z predstaviteľov EÚ robila posmešky. A teraz si predstavte, že by sme takýto štát prijali do Európskej únie. Bol by to len ďalší trójsky kôň USA brzdiaci alebo rozkladajúci európsku integráciu,“ uviedol Chmelár.
Svet však aj napriek určitým zmenám potrebuje viac ľudí, ktorí sa nebudú stavať len na stranu Ruska, alebo len na stranu Ukrajiny: „K mieru je však ešte stále ďaleko. A to napriek tomu, že sa začal meniť postoj Rusov k vojne. Väčšina obyvateľov Ruskej federácie si podľa prieskumu centra Levada želá mierové rozhovory. V októbri to bolo už 57 percent, v auguste len 44. Ako som predpokladal, podobne ako počas prvej svetovej vojny, nadšenie z vojnového ošiaľu klesá priamo úmerne schopnosti jeho aktérov rozhodnúť ho vo svoj prospech (skúsenosti historika sú pri analýze dnešných trendov neoceniteľné). Problémom však ostáva, že mierotvorcov je ešte stále málo.“
Po vojne netreba zabudnúť na vinníkov
Po vojne väčšinou prichádza na trestanie tých, ktorí vojnu spôsobili a predlžovali ju. Podľa Chmelára by sa nemalo zabudnúť na Putina, no rovnako by sa nemalo zabudnúť ani na tých slovenských politikov, ktorí namiesto volania po mieri napomáhali predlžovaniu utrpenia na ukrajinskom území.
„Zabúdať však netreba ani na podiel viny slovenskej vládnej garnitúry na čele s prezidentkou, ktorí zničili tradičnú komparatívnu výhodu Slovenskej republiky (dobré vzťahy s oboma stranami konfliktu), ničím sa nepričinili o mier, nepodali žiadne diplomatické návrhy, jednostranne podporovali predlžovanie vojny dodávaním zbraní a lokajsky plnili pokyny z Washingtonu. Pamätajme na to, keď si nad tou hrôzou bude chcieť niekto umyť svoje krvavé ruky a vnímať celý zložitý konflikt čierno-bielo,“ uzavrel Chmelár.
Na záver pripájame, opäť bez cenzúry, celý obsah príspevku Eduarda Chmelára. Zároveň pripomíname, že redakcia sa nemusí stotožňovať so všetkými zverejnenými názormi, našou úlohou je verejnosť predovšetkým informovať.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Chmelár vidí zásadný zlom v chápaní vojny na Ukrajine. Zároveň šokuje: Vyhrážali sa mi obesením!