Slovensko v stredu 21. februára žilo spomienkou na šieste výročie zavraždenia investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Jeho vrahovia sú síce už za mrežami, objednávateľ je však zatiaľ nie celkom známy. Mnohí „vedia“, že to bol Kočner, na súde sa to ale nepotvrdilo. Zistí sa niekedy celá pravda o tomto strašnom čine? A aký bol skutočný odkaz Jána Kuciaka, ktorý po sebe zanechal?
Dokázateľne lživé obvinenia a urážky
Ján Kuciak bol novinár, ktorý odhaľoval ekonomické trestné činy niektorých ľudí, ktorí na tom poriadne zbohatli, a tak sa ako najpravdepodobnejší motív jeho vraždy spomína práve jeho práca. Slováci aj teraz vyšli do ulíc a protestovali proti neslobode, útokoch na novinárov a ďalším veciam, ktoré sa ich týkajú iba krajovo, alebo v našej republike sú iba fiktívne, a vytvára ich iba povolebnými výsledkami sklamaná opozícia.
K situácii okolo vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice, ale aj údajných útokoch na novinárov či rovnako údajnej strate demokracie sa venoval v statuse Eduard Chmelár, politický komentátor a historik. Pouličný „útok“ na novinára, ktorý sa iba „demokraticky“ vyjadril, sa snažili progresívci a liberáli spraviť aj so stretnutia novinára Mariána Leška a politika Smeru-SSD Erika Kaliňáka.
Nálezy ústavného súdu zvýhodňujú novinárov v tom, že politik musí zniesť vyššiu mieru kritiky ako bežný občan – ale nemusí zniesť dokázateľne lživé obvinenia a urážky.
Eduard Chmelár, politický komentátor a historik
„Prepadovky nie sú slušné spôsoby,“ zamoralizoval si novinár Marián Leško v dueli s podpredsedom Smeru-SSD Erikom Kaliňákom, keď sa pokúšal zdôvodňovať, prečo pred ním ušiel pri pokuse o konfrontáciu. „Ak by bol tento princíp uplatňovaný ako všeobecne záväzné morálne pravidlo, musel by platiť aj na novinárov, ktorí takéto praktiky používajú úplne bežne, keď prenasledujú vytipovanú osobu ako štvanú zver.
Pravda, nálezy ústavného súdu zvýhodňujú novinárov v tom, že politik musí zniesť vyššiu mieru kritiky ako bežný občan – ale nemusí zniesť dokázateľne lživé obvinenia a urážky,“ prízvukuje hneď v úvode Chmelár, podľa ktorého sa prezidentka Čaputová mýli, ak neustále opakuje, že demokracia potrebuje klasické médiá.
Odporné zneužitie spomienky na Kuciaka
„Novinárov hlavného prúdu dnes potrebuje predovšetkým globálne vládnuca centristická elita na udržanie svojho postavenia. Všetky najvýznamnejšie odhalenia zneužívania moci v súčasnosti môžeme pripísať nezávislým analytikom, investigatívnym publicistom, whisteblowerom, ktorí sú dnes najmenej chránení – nie novinárom hlavného prúdu, ktorých si čičíkajú na svojich prsiach progresívci,“ konštatuje politický analytik, podľa ktorého nič o tomto zlyhávaní demokracie nehovorí viac, ako to, že dnes si všetci politici, dokonca nielen u nás, ale aj v celej Európe, pripomínajú zavraždenie Jána Kuciaka a jeho snúbenice, no ani jeden z nich sa nepostavil čo i len slovom na obranu Juliana Assangea, o ktorého vydaní do USA práve rozhoduje britský súd.
Herec Richard Stanke opäť vrieskal, že „nám vládne to najhoršie, najtemnejšie a najhlúpejšie, čo táto spoločnosť vygenerovala“, posielal premiéra „do čerta“, ako sa na „slušné Slovensko“ patrí.
Eduard Chmelár, politický komentátor a historik
Včerajšie zhromaždenia nie sú podľa Chmelára spomienkové akcie na zavraždený pár, ale hyenisticky zneužité politické mítingy, na ktorých skáču po hroboch dvoch nevinných ľudí. „Niektorí z nich, ako napríklad Zuzana Čaputová, si na krvi Jána Kuciaka postavili politickú kariéru. Je naozaj odporné, ako sa dnešné akcie, pôvodne ohlásené ako spomienkové, zneužili na demagogický boj proti Ficovej vláde,“ píše znechutene Chmelár, ktorý sa vzápätí pustil do „starého známeho“ burcovača nepokoných Slovákov.
„Herec Richard Stanke opäť vrieskal, že „nám vládne to najhoršie, najtemnejšie a najhlúpejšie, čo táto spoločnosť vygenerovala“, posielal premiéra „do čerta“, ako sa na „slušné Slovensko“ patrí,“ opísal to, čo Richard Stanke stváral na pódiu.
„Podržtaška“ Korčok a klamár Šimečka
Najodpornejšie však podľa neho bolo, keď pripomenul, že o mesiac sú prezidentské voľby, urážal predsedu parlamentu ako „Podržtašku“ a priamo vyzýval na podporu opozičného kandidáta. „Čo to má spoločné so spomienkou na zavraždených? To nemá v sebe tento človek ani kúska hanby, že sa neštíti urobiť si z hrobov Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej tribúnu pre svoje demagogické prejavy? Takto podľa vás vyzerá uctenie si pamiatky mŕtvych?
Tušíte vy vôbec, čo robil ten váš „slušný občiansky kandidát“ Ivan Korčok v čase vraždy Jána Kuciaka? Povedané vaším slovníkom: robil „Podržtašku“ Ficovej a Pellegriniho vláde. Čo už môže byť väčším zneuctením pamiatky Jána Kuciaka ako práve takéto správanie?“ kladie závažné otázky všetkým, ktorí tak horúčkovito tlieskali slovám, ktorým zrejme ani poriadne nerozumeli.
Očakávať v tejto hysterickej atmosfére nejaké triezve úsudky je asi strata času.
Eduard Chmelár, politický komentátor a historik
„Hádam by tým nabudeným ľuďom mal niekto pripomenúť, že vrahov pochytali, keď boli Fico s Pellegrinim pri moci a bývalé matovičovsko-hegerovsko-ódorovské vlády nedokázali urobiť pre nájdenie, vyšetrenie, usvedčenie a odsúdenie objednávateľov vrážd vôbec nič,“ upozorňuje Chmelár a dodáva, že očakávať v tejto hysterickej atmosfére nejaké triezve úsudky je asi strata času.
Najmä keď vidíme, s akou ľahkosťou Martin Šimečka klame, že „politická vina lídrov vládnej koalície a najmä Roberta Fica je nesporná, lebo oni stvorili systém založený na korupcii pod dohľadom, polície, prokuratúry a súdov“. Prirodzene, politický komentátor a historik nezabudol ani na osobu Jána Kuciaka, na hrobe ktorého „tancujú“ súčasní opoziční politici, vrátane prezidentky, a ku ktorému sa všetci tak „hrdo“ hlásia.
Zrovnanie Kuciak vs Kovačič Hanzelová
„Ján Kuciak nebol politický aktivista. Nepísal o Smere s krvavými očami, kritizoval aj Richarda Sulíka, Ľubomíra Galka, Radoslava Procházku, a keby žil, určite by si podal aj celú tú tragikomickú perepúť, čo nám tu vládla uplynulé tri roky. Charakterizovalo ho racionálne analytické myslenie, nebol voči nikomu zaujatý a všetko posudzoval čo najobjektívnejšie iba z hľadiska faktov,“ pripomína Chmelár, podľa ktorého to bolo, a aj je, v našom mediálnom prostredí mimoriadne vzácne až unikátne, je si istý, že časom by sa vypracoval na jedného z najlepších slovenských novinárov. „Nebol to však investigatívny novinár, neriskoval, jeho doménou bolo spájanie všetkých dostupných údajov do logických reťazcov, v ktorých objavoval prepojenia,“ dopĺňa politický komentátor.
Na rozdiel od Zuzany Kovačič Hanzelovej, ktorá pyšne vyhlasovala, že nepotrebuje vzdelanie a napokon ma uprosili, aby som hodnotenie jej bakalárskej práce FX zmiernil na E, Ján po vzdelaní dychtil.
Eduard Chmelár, politický komentátor a historik
Aj preto jeho smrť nedáva podľa neho logiku. „Ak by chcela dať vládna moc niekoho zavraždiť, boli tu pre systém oveľa nebezpečnejší novinári ako on sám,“ myslí si Chmelár, ktorý priznáva aj to, že tak ako Ján Kuciak aj ďalšia novinárka Zuzana Kovačič Hanzelová boli jeho študenti. „Na rozdiel od Zuzany, ktorá pyšne vyhlasovala, že nepotrebuje vzdelanie a napokon ma uprosili, aby som hodnotenie jej bakalárskej práce FX zmiernil na E, Ján po vzdelaní dychtil a vyčítal mi, že som ho nechal prejsť za čokoľvek (to si rozhodne nemyslím, poznám veľa študentov, ktorí sa cítili byť až ukrivdení mojou prísnosťou a jedna študentka, ktorú som vyhodil zo štátnic, sa mi neskôr priznala, že od zlosti po mne pomenovala svojho psa),“ zaspomínal si Chmelár na svoje pedagogické časy na vysokej škole.
Kritika spravodajstva slovenských televízií
Kuciak by podľa Chmelára nikdy nepovedal o Slovákoch to, čo Šimečka. „Naše dejiny dokazujú hrdinstvá mnohých Slovákov, pre ktorých však v spoločnosti akosi nie je miesto,“ poznamenal podľa neho raz Ján Kuciak, kým Kovačič Hanzelová sa už ako televízna hviezdička v nejakom rozhovore vyjadrila, že štúdium histórie bolo pre ňu stratou času. Ján Kuciak nemal podľa Chmelára o novinároch žiadne ilúzie.
Vo svojich článkoch kritizoval manipuláciu v spravodajstve slovenských televízií, vrátane TV Markíza a TV JOJ. Na adresu médií verejnej služby poznamenal: „Je veľmi dôležité, a pre verejnoprávne inštitúcie akými sú SRo a STV priam povinné, zabezpečiť vyváženosť politických názorov v prvom rade poskytovaním rovnakého priestoru pre politikov koalície a opozície. Je neprípustné, aby predstaviteľ akejkoľvek politickej strany bol zvýhodňovaný.“
Pre Jána Kuciaka bolo to, čo sa na Slovensku dialo iba ilúziou demokracie.
Eduard Chmelár, politický komentátor a historik
„To nevyzerá ako obrana súčasných novinárskych praktík..,“ prízvukuje Chmelár, podľa ktorého by si práve súčasná opozícia a médiá nemali robiť nárok na Kuciakov odkaz. „Najmä ak vieme, že nimi tento statočný človek tak otvorene pohŕdal a pri častej politickej nadpráci šéfredaktorov slovenských denníkov obľubujúcich spoločné vyhlásenia si kládol naliehavú priam sokratovskú otázku:
„Odkiaľ oni už teraz vedia, kde je pravda? Prečo nám nepovedia, čo vedia a ak nevedia, tak vedia vôbec, čo robia?“ Pre Jána Kuciaka bolo to, čo sa na Slovensku dialo iba ilúziou demokracie,“ píše ďalej Chmelár, podľa ktorého Kuciak kritizoval aj opozičné protesty a použil pri tom vetu, ktorú vraj po prvýkrát počul práve od neho: „ako hľadať hranu gule“.
Nezabudnite ani na odkaz Juliana Assangea
„Už ste pochopili, kto bol Kuciak? S vašimi projekciami by nechcel mať nič spoločné, uvažoval naozaj bez predsudkov, triezvo a s nadhľadom. Jeho najväčší odkaz bol práve v tom, aby sme boli na seba prísnejší, aby sme sa neposudzovali s takou nenávisťou, aby sme v sebe našli odvahu a nadšenie zmeniť Slovensko,“ konštatuje ďalej Chmelár a priznáva, že rozumie bolesti jeho rodičov a potrebe pripomínať našu povinnosť objasniť ich vraždu a odhaliť všetkých vinníkov. „Ale nedajme sa pri tom zlákať lacnou politickou propagandou, ktorá nás vždy v dejinách priviedla skôr do slepej uličky, ako bližšie k spravodlivosti,“ upozorňuje politický komentátor.
Mohlo by vás zaujímať:
V samom závere Eduard Chmelár prosí najmä tých, ktorým ide naozaj o slobodu prejavu a nezneužívajú nešťastie iných na svoje politické ciele: „Nezabudnite ani na odkaz Juliana Assangea. Tento austrálsky whisteblower odhalil pre nás a pre vás všetkých vojnové zločiny, korupciu a kriminálne správanie americkej administratívy v Afganistane a Iraku. Súdia ho za štandardné novinárske postupy a zverejnenia informácií, ktoré boli pravdivé a v dôležitom verejnom záujme. Mainstreamoví politici a novinári hanebne a zbabelo mlčia, ale vy si pamätajte: Žiadne médiá nebudú slobodné, kým nebude slobodný Julian Assange. Nemôžete bojovať za naplnenie odkazu Jána Kuciaka a ignorovať pritom odkaz Juliana Assangea. Ak „All for Jan“, tak potom aj „Jan for Assange“.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Chmelár si nedával servítku pred ústa. TOTO by ste mali vedieť o Kuciakovi a tých, čo tancujú na jeho hrobe