Politológ Michal Ovádek si myslí, že prepad dôvery v prezidentku SR Zuzanu Čaputovú je už v tomto momente nezvratný. Pripisuje to nielen faktu, že v druhej polovici volebného obdobia prezidentom väčšinou klesá dôveryhodnosť, ale aj spoločenským témam rozdeľujúcim spoločnosť, medzi ktoré patrí vakcinácia, protipandemické opatrenia, alebo obranná dohoda s USA.
„Nadstranícka aura prezidentov ich spravidla radí medzi najdôveryhodnejších politikov na Slovensku a to platí aj v prípade Zuzany Čaputovej. Prezidentská popularita má tendenciu vrcholiť počas prvých dvoch rokov v úrade. Pobyt v politike však podobne ako v prípade vládnych strán postupne z dôveryhodnosti ukrajuje,“ píše Ovádek v komentári pre denník SME.
Čaputová požíva podporu politického stredu vrátane voličov OĽaNO. Pokles jej dôvery sa začal v období rastúcej polarizácie okolo vakcinácie a proticovidových opatrení a plynule pokračoval protiamerickou kampaňou opozície a časti koalície.
Je teda možné, že k poklesu dôveryhodnosti prispieva aj rozsiahle spochybňovanie jej nadstraníckosti, ktoré bolo umocnené kauzou prejavu napísaného na počítači člena Progresívneho Slovenska a bývalého veľvyslanca Slovenska pri NATO Tomáša Valášeka?
Prezidentka má už svoj vrchol za sebou
Ako politológ ďalej uvádza, aj napriek tomu, že pôjde Čaputová v prípade opätovnej snahy získať prezidentský mandát do volieb ako favoritka, to najlepšie z hľadiska dôveryhodnosti už má vraj za sebou. „Je pravdepodobné, že prezidentka Čaputová má už svoj vrchol za sebou,“ konštatuje politológ s tým, že dôveryhodnosť by hlave štátu nemala klesnúť na príliš nízke čísla: „Zároveň je nepravdepodobné, že by sa prezidentka prepadla príliš nízko, ako to bolo v prípade Rudolfa Schustera, ktorého nepopularita medzi rokmi 2002 a 2004 nabrala legendárne rozmery.“
Schuster padol z takmer 50 percent na zhruba 20
Ako v máji 2018 informoval portál hnoline.sk Rudolfa Schustera si za prezidenta zvolili obyvatelia už v prvej priamej voľbe hlavy štátu.
Na snímke bývalý prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster počas Dňa otvorených dverí NR SR a osláv Dňa Ústavy SR, 1. septembra 2017 v Bratislave. – Foto: tasr
„Na čele Slovenska bol od roku 1999 do 2004. Schuster sa v druhom kole volieb stretol s Vladimírom Mečiarom, keďže ani jeden z nich nedostal v prvom kole nadpolovičnú väčšinu hlasov. Schuster Mečiara porazil so ziskom vyše 47 percent hlasov. O rok neskôr sa však už uvádzalo, že jeho popularita rapídne klesá. Keď ešte v septembri 2000 mu popularitu vyjadrilo cez 31 percent opýtaných, o mesiac neskôr to už bolo o desať percent menej ako zistila agentúra MVK. Prvenstvo vtedy získal Mečiar,“ uviedli pred štyrmi rokmi Hospodárske noviny.
Témy covidu a obrannej dohody s USA jej uškodili
Zásadnú úlohu v poklese Čaputovej popularity mohli zohrávať celospoločenské témy posledných týždňov a mesiacov ako pandémia, alebo obranná zmluva s USA. Ide o témy, ktoré však naopak pomohli opozičnému lídrovi Robertovi Ficovi.
Katastrofický záver politickej kariéry Andreja Kisku bude pre Čaputovú bezpochyby mementom.
„Čaputová požíva podporu politického stredu vrátane voličov OĽaNO. Pokles jej dôvery sa začal v období rastúcej polarizácie okolo vakcinácie a proticovidových opatrení a plynule pokračoval protiamerickou kampaňou opozície a časti koalície. Nie je náhodou, že obe témy zároveň pomohli návratu Roberta Fica,“ myslí si Ovádek.
Nájde sa v straníckej politike?
Medzi možné scenáre ďalšieho vývoja Čaputovej politickej kariéry patrí aj stranícka politika. Čaputová je pri tom spájaná s možným staronovým spojením s liberálnou stranou Progresívne Slovensko. „V každom prípade treba striktne rozlišovať dôveru v Čaputovú ako prezidentku a jej potenciálnu popularitu v prípade návratu do straníckej politiky, či už ako predsedníčky Progresívneho Slovenska, alebo iného zoskupenia,“ vyjadril sa k téme politológ.
Čaputová však má minimálne jeden odstrašujúci príklad, ktorým je Andrej Kiska a jeho nezdarná kariéra v straníckej politike. „Dôvera slovenského voliča v odchádzajúceho prezidenta, s výnimkou Rudolfa Schustera, ktorého rebélia proti Dzurindovej vláde sa začala prineskoro na vlastnú záchranu, sa zvyčajne rozplývala veľmi rýchlo. Katastrofický záver politickej kariéry Andreja Kisku bude pre Čaputovú bezpochyby mementom,“ uzavrel Ovádek.
Exprezident Andrej Kiska 5. marca 2020 ešte ako predseda strany Za ľudí. – Foto: tasr
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Čaputovej dôveryhodnosť? Podľa politológa má svoj vrchol už za sebou! Na Schustera to však asi nedá