Formulácia avizovanej referendovej otázky podľa právnika Vincenta Bujňáka z Univerzity Komenského v Bratislave naráža na závery Ústavného súdu (ÚS) SR. Podotkol, že ak je cieľom umožniť rozpúšťanie parlamentu ľudovým hlasovaním, potrebné je najprv hlasovanie o zavedení všeobecného pravidla, ktoré by na toto oprávňovalo. Až následne v prípade platných výsledkov referenda je podľa právnika možné nové oprávnenie využiť.
Bujňák pripomenul, že ÚS minulý rok potvrdil, že Národnú radu (NR) SR nie je možné rozpustiť ľudovým hlasovaním bez toho, aby na takýto postup explicitne oprávňovala platná a účinná ústavná norma. Rovnako poukázal na závery Benátskej komisie. „Ľudia môžu v miestnom referende odvolávať starostov alebo primátorov preto, lebo k tomu v ústave existuje osobitná norma na rozdiel od obecných alebo mestských zastupiteľstiev, pri ktorých takáto osobitná norma neexistuje, a preto na ich rozpustenie nie je možné použiť miestne referendum,“ vysvetlil.
Právnik upozornil na eróziu ústavného systému
Argumentuje aj vyjadrením ÚS, že deľba a obmedzenie štátnej moci stojí a padá s existenciou ústavných pravidiel a ich dodržiavaním. „Ak tieto pravidlá občanom nevyhovujú, majú stále moc a legitimitu zmeniť ich, priamo v referende alebo prostredníctvom volených zástupcov v parlamente. Musí však skutočne ísť o ich zmenu, nie o ad hoc prelamovanie a jednorazové suspendovanie, ani keď sa to javí ako politicky vhodné,“ skonštatoval. Takýto postup, hoci by sa formálno-právne tváril ako legálny a legitímny, podľa slov právnika vedie k erózii ústavného systému, teda oslabovaniu a ničeniu ústavy.
Mohlo by vás zaujímať:
Na porovnanie doplnil, že v Európe existujú dva štáty, ktoré na celoštátnej úrovni umožňujú rozpustenie parlamentu ľudovým hlasovaním. Jedným je Lotyšsko. Bujňák poznamenal, že ani tam pri zavádzaní takejto zmeny nepostupovali tak, že by daným referendom súčasne rozpúšťali konkrétny parlament.
Otázka vraj nedokáže zachytiť vôľu voliča
Prezentovaná referendová otázka podľa Bujňáka zároveň odporuje zákonu o podmienkach výkonu volebného práva z roku 2014. Ten hovorí, že návrhy predložené na rozhodnutie v referende nesmú byť navzájom podmienené. „Môže sa stať, že určitý volič bude súhlasiť so zavedením všeobecného pravidla o možnosti rozpustiť parlament na základe ústavného zákona, no nebude súhlasiť, aby sa okamžite rozpustila NR SR v súčasnom zložení,“ priblížil s tým, že odpoveď „áno“ v prípade tejto otázky tak nedokáže zachytiť vôľu občana.
Smer-SD počas týždňa avizoval referendovú iniciatívu smerujúcu k predčasným voľbám. Referendová otázka má znieť, či ľudia súhlasia s tým, aby došlo k takej zmene Ústavy SR, ktorá do budúcnosti umožní, aby sa predčasné parlamentné voľby mohli konať buď na základe referenda, alebo na základe ústavného zákona, ktorý prijme NR SR, a súčasne či súhlasia s tým, aby sa okamžite ukončilo funkčné obdobie terajšej NR SR a do 30 dní musia budú musieť byť nové parlamentné voľby.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Ako vidí referendum o predčasných voľbách právnik? Nepáči sa mu formulácia otázky