Živý alebo umelý vianočný stromček? Aktivisti vyčíslili dopad na životné prostredie

Živý alebo umelý? To je každoročná otázka nejednej domácnosti v súvislosti s blížiacimi sa Vianocami. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že tým umelým zachránime les, respektíve jeho klčovaniu, ale nie je to celkom pravda. Tým však nezavrhujeme ani vaše rozhodnutie vybrať si umelú alternatívu. Je tu však aj tretia možnosť. Organizácie, ktoré sa zaoberajú výlučne dopadom živých či umelých stromčekov na životné prostredie si o tom myslia nasledovné.

Živý je lepší, ale…

Mnohí z nás sú v spleti názorov na výrub vianočných stromčekov v pomykove a preto by stálo za to sa spýtať aký majú obe verzie, „umelý“ či „živý“, dopad na životné prostredie. A rovnako, ktorý z nich má nižšiu uhlíkovú stopu?

Rozhodli sme sa pre celoživotný plastový strom, ktorý môžeme každý rok oprášiť a znovu použiť, alebo prijmeme nutkanie na tú pravú vôňu vianočného stromčeka, kúpime jeden čerstvo spílený a v januári ho vyhodíme na skládku?

Bežná domnienka podľa portálu The Independent vyzerá asi takto: ak si človek kúpi živý vianočný stromček, ktorý pochádza zo zahraničia, respektíve z väčšej vzdialenosti ako z miesta, kde si ho zákazník kupuje, potom proces jeho prepravy domov môže zvýšiť dosť veľkú uhlíkovú stopu. To môže viesť k domnienke, že riešením by mal byť trvácny umelý stromček, pretože tým eliminuje každoročnú prepravu a s tým spojené výfukové plyny. Podľa organizácie The Carbon Trust je to však mylná domnienka. Živý vianočný stromček má totiž výrazne nižšiu uhlíkovú stopu ako umelý stromček, najmä ak je zlikvidovaný rozumným spôsobom. Podľa organizácie prírodný dvojmetrový vianočný stromček, ktorý nemá korene a po Vianociach sa vyhodí na skládku, produkuje uhlíkovú stopu okolo 16 kilogramov CO2.

Na druhej strane, dvojmetrový vianočný stromček vyrobený z plastu má uhlíkovú stopu, ktorá je okolo 40 kilogramov CO2, čo je viac ako 10-krát viac ako pri správnom zlikvidovaní živého stromčeka. Odborníci preto odporúčajú, že ak ste sa rozhodli pre umelú alternatívu, je nutné ho používať najmenej desať rokov, aby sa jeho vplyv na životné prostredie rovnal stromčeku z prírody.

Zarážajúce fakty súvisia podľa organizácie Carbon Trust s tým, že vysoká uhlíková stopa umelých stromčekov pochádza z energeticky náročných výrobných procesov, ktoré sú s tým spojené.

Trend prenájmu stromčekov aj na Slovensku

K názoru sa pripája aj Anne Mari Cobbová zo spoločnosti Soil Association Forestry, ktorá odporúča zvoliť si počas slávnostného obdobia živý ihličnan. Podľa Cobbovej, pri kúpe prírodného vianočného stromčeka sa netreba obávať odlesňovania, pretože väčšina z nich sa pestuje ako záhradnícka plodina a nie je vyrúbaná z už existujúcich lesov. Navyše po vypílení borovice či smreka na „vianočné účely“ nasleduje vysadenie ďalšieho stromu.

Platí však pravidlo, že ak chcete znížiť environmentálnu záťaž na minimum, odborníci odporúčajú nakupovať stromčeky z lokálnych zdrojov čím sa znížia prostriedky na prepravu a podobne.

No a keď už chcete svoje ekologické správanie dotiahnuť do úplnej dokonalosti, najlepšie je zasadiť si svoj strom do črepníka a pokiaľ vás neprerastie, využívať ho v čase Vianoc ozdobený. Ak však nebývate v dome, je takéto pestovanie menej pravdepodobné ak uvážime, že vianočný stromček by mal mať aj svoju veľkosť. V tom prípade je tu možnosť si stromček prenajať. Na Slovensku existuje hneď niekoľko poskytovateľov vianočných stromčekov na prenájom. Napríklad autori projektu Požič strom z Banskej Bystrice ponúkajú stromčeky, ktorých cena rastie v závislosti od ich výšky. Jedlička s 95 centimetrami by vás tu vyšla na 39 Eur a takmer dvojmetrový smrek na 85 Eur. Obdobné služby v Bratislave s dovozom stromčeka až k vám domov ponúkal aj portál Živý.sk. Ten však kvôli epidemiologickej situácii prenájom pozastavil.