Trestný čin opilstva má svoje opodstatnenie. Generálny prokurátor Maroš Žilinka to uviedol na sociálnej sieti v reakcii na návrh rezortu spravodlivosti vypustiť tento trestný čin z Trestného zákona. Návrh ministerstva nepovažuje za správny a ani za dôvodný.
„Dôsledkom jeho prípadného prijatia bude, že ak páchateľ spácha v stave nepríčetnosti (t. z. pri úplnej absencii schopností rozpoznávať protiprávnosť činu, alebo ovládať svoje konanie v dôsledku požitia alebo aplikácie návykovej látky) čin inak trestný, za taký čin nebude trestne zodpovedný, ale nebude zodpovedný ani za trestný čin opilstva,“ zdôraznil generálny prokurátor s tým, že také konanie, ktoré v konkrétnom prípade môže byť aj mimoriadne nebezpečné, by bolo úplne beztrestné.
Pôsobí prevenčne
Nepríčetnosť totiž podľa neho bráni trestnému stíhaniu páchateľa za trestný čin spáchaný v tomto stave. „Na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti však slúži práve daný ‚kvázidelikt‘, ktorý pôsobí zároveň prevenčne, aby sa páchateľ neprivádzal ani len z nedbanlivosti do takého stavu, v ktorom následne nemá sám nad sebou kontrolu a pácha v ňom činy inak trestné (v nepríčetnosti),“ doplnil.
Podľa generálneho prokurátora má tento trestný čin opodstatnenie – Foto: fb/maroszilinka
Škodlivé vypustenie odseku 2 v paragrafe 363
Za nevhodné až škodlivé považuje aj navrhované vypustenie odseku 2 paragrafu 363 Trestného zákona, ktorý upravuje, že ustanovenia o trestnom čine opilstva a o nepríčetnosti ako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť, sa nepoužijú, ak sa páchateľ priviedol do stavu nepríčetnosti v úmysle spáchať trestný čin.
Bude vás zaujímať:
„Vypustenie tohto ustanovenia by znamenalo, že by nebolo možné vyvodenie trestnej zodpovednosti za trestný čin spáchaný za okolnosti označovanej ako tzv. ‚opitie na guráž‘, kedy si páchateľ úmyselne privodí stav nepríčetnosti, aby v tomto stave následne spáchal trestný čin,“ zdôraznil.
Zdroj: tasr/fb
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Žilinka o trestnom čine opilstva: Má svoje opodstatnenie. Návrh ministerstva nepovažujem za správny