Žilinka hodnotí rok plný útokov zo strany vlády a Lipšica: Mnoho ma naučil a umocnil moje odhodlanie!

Žilinka hodnotí rok. Rok 2022 bol pre Generálnu prokuratúru SR v skutku náročný. Generálny prokurátor Maroš Žilinka sa nemusel vysporiadať len s útokmi niektorých občanov, no mimoriadne aktívna bola v pokusoch o jeho zosadenie vláda, vládni poslanci, alebo aj jeden z jeho podriadených – špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. Sporu generálnej a špeciálnej prokuratúry v roku 2022 vyplývali z viacerých faktorov. Medzi ne však bez pochyby patrí aj značne politická povaha Lipšicovho vystupovania. Ten sa podľa názoru mnohých občanov a voličov úplne nedokázal vysporiadať so svojou politickou a advokátskou minulosťou, z ktorej vyplývajú viaceré konflikty záujmov, do ktorých sa počas výkonu svojej funkcie dostáva.

Žilinka hodnotí rok

„Končí sa rok, ktorý ma mnoho naučil, mnoho mi umožnil pochopiť, v mnohom ma utvrdil a umocnil moje odhodlanie,“ vyjadril sa v stredu Žilinka na sociálnej sieti.

Sporný paragraf 363

Hlavným bodom v spore medzi vládnymi politikmi a generálnou prokuratúrou bol a je paragraf 363. Na základe ktorého Generálna prokuratúra musí zrušiť trestné konanie v prípade, že odhalila nezákonnosti v procese. Stalo sa tak napríklad v prípade oligarchu Jaroslava Haščáka. Rovnako aj v prípade obvinenia opozičných politikov ako Robert Fico a Robert Kaliňák v kauze Súmrak. V prípade kauzy Súmrak mali byť dokonca zo strany vyšetrovateľov nezvládnuté základné úkony a základné odôvodnenia – napríklad jasné zadefinovanie údajnej zločineckej skupiny a jej činnosti tak, aby obvinení mali informáciu, že proti čomu sa majú vlastne brániť.

Generálny prokurátor Žilinka po celý čas tvrdí, že stojí na strane zákonnosti. Vláda, ktorej Žilinkove kroky zasahujú do zvláštneho predvolebného a povolebného sľubu. Ten hovorí, o vysporiadaní sa s niektorými opozičnými politikmi, sa však logicky jeho obhajovanie zákonnosti nepozdáva. Medzi známe prejavy vládnych politikov v trestnoprávnej oblasti patrí napríklad pexeso ministerky investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veroniky Remišovej (Za ľudí). Mrazivou zaujímavosťou je, že nie všetci z týchto vládnych zoznamov „vinných“ fyzicky prežili Matovičove a Hegerove volebné obdobie.

Žilinku vraj tento rok mnoho naučil

Žilinka aj napriek obrovskému tlaku ostal v rôznych vypätých situáciách pokojný a aspoň navonok principiálny. Vyhrážanie sa odoberaním právomocí, alebo dokonca koncom vo funkcií zo strany vlády, Žilinkovým konaním príliš nepohlo. Do budúcnosti bude zaujímavé sledovať ďalší vývoj jeho zjavnej konfrontácie s Lipšicom. Rovnako s Hegerovou vládou, bude aj otázkou, že ako bude generálny prokurátor spolupracovať s novou vládou, ktorá vzíde z najbližších parlamentných volieb.