Weiss k 30. výročiu. Bývalý politik a diplomat Peter Weiss tvrdí, že rozdelenie Československa a následný vznik samostatnej Slovenskej republiky prebehol inak, ako je dnes šírené v médiách. Hlavný prúd rád hovorí o akomsi svojvoľnom rozdelení po dohode Václava Klausa a Vladimíra Mečiara. Prezidentka SR Zuzana Čaputová dokonca na výročie samostatnosti zvykla udeľovať štátne vyznamenania aj vtedajším predstaviteľom pravice. Tí však nie len podľa Weissa, ale napríklad aj podľa predsedu Smeru-SD Roberta Fica v tých časoch bojovali proti vzniku samostatného Slovenska a zástancov samostatnosti označovali za nacionalistov.
Weiss k 30. výročiu
„Slovenská pravicová politická a kultúrna reprezentácia, ktorá dlho žila v ilúzii, že po voľbách bude môcť ďalej vládnuť s českou pravicou. Bola razanciou českých postojov zaskočená a svoju politickú prehru si dodnes racionalizuje sťažnosťami na to, že nebolo referendum. Osamostatnenie SR preto neprijala a spochybňovala ho poukazovaním na slovenský nacionalizmus, odhliadajúc od toho, že delenie bolo sprevádzané aj českým nacionalizmom vyjadreným v hesle ´Když se jim nelíbí, ať si jdou´,“ napísal Weiss v komentári pre denník Pravda.
Fakty a mýty o vzniku samostatnosti
Získanie samostatnosti je niekedy prezentované aj ako relatívne jednoduchý proces bez väčších obetí. Weiss však upozorňuje, že slovenská štátnosť nebola v hre len na prelome 80. a 90. rokov, ale aj ďaleko predtým. A zástancov samostatnosti ich vlastné myšlienky stáli relatívne veľa.
„Zavádzajú tí, ktorí vravia, že sme štátnosť získali zadarmo, a preto si ju nevážime. Alexander Dubček mohol v prejave pri podpise tohto ústavného zákona 30. októbra 1968 na Bratislavskom hrade konštatovať, že ´Slovensko sa stalo republikou´ až po tvrdých politických zápasoch s čechoslovakistickou komunistickou politickou reprezentáciou, ktoré sprevádzali veľké obete. Stačí si spomenúť na vykonštruovaný proces s tzv. slovenskými buržoáznymi nacionalistami na začiatku 50. rokov, na odbúravanie slovenských národných orgánov, či na Novotného politiku zbližovania Čechov a Slovákov, ktorá smerovala k asimilácii na báze väčšinového národa v spoločnom štáte, ale aj na ťažký zrod ústavného zákona o federácii,“ upozorňuje expolitik.
Mohlo by vás zaujímať:
Slovensko bolo naviac na samostatnosť pripravené oveľa horšie ako Česko. „Česká politická reprezentácia, ktorá mala v rukách prostredníctvom federálnych inštitúcií viac informácií i kvalifikovaných úradníkov, bola na delenie lepšie pripravená ako tá slovenská. Navyše, Čechom po 1. januári 1993 stačilo na budovách štátnych inštitúcií vymeniť tabule a miesto ČSFR napísať ČR. Slovensko si muselo na zelenej lúke vybudovať piliere svojej štátnosti, akými boli napr. zahraničná služba či národná banka.“
Rozdiel v smerovaní
Rozdiel v názoroch v jednotlivých častiach bývalej federácie bol markantný už od začiatku. A rozhodne to nebolo len o Klausovej a Mečiarovej osobe. „Takmer všeľudovým mýtom sa stalo, že spoločný štát svojvoľne rozdelili V. Mečiar a V. Klaus a že ČSFR zanikla pre zlých slovenských nacionalistov, pred ktorými sa dobrí českí, maďarskí a slovenskí zástancovia spoločného štátu nedokázali ubrániť. Pravdou však je, že české a slovenské politické reprezentácie, ktoré vzišli z prvých demokratických volieb, sa za dva roky nedokázali dohodnúť na rekonštrukcii federácie na autentickú, ako po nej volal Václav Havel už v novembri 1989,“ upozorňuje Weiss.
„Českí politici stratili o Slovensko záujem. Geopoliticky ho už nepotrebovali. Naopak, zdalo sa im výhodnejšie urobiť zo Slovenska akýsi nárazníkový štát medzi nestabilnou Ukrajinou a Ruskou federáciou,“ dopĺňa.
„Prekonať krízu môžeme len spoločne“
Slovensko je po 30. rokoch samostatnej existencie v relatívne zlej kondícii. Momentálna ekonomická, politická, ale aj ústavná kríza vnášajú do spoločnosti značnú mieru negatívnych myšlienok. Weiss má však ako skúsený štátnik pre ľudí jednoznačný a možno aj inšpiratívny odkaz.
„Slovenská republika je domovinou nás všetkých. Prekonať jej súčasnú politickú krízu môžeme len spoločne,“ uzavrel
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Weiss k 30. výročiu samostatnosti: Pravica osamostatnenie neprijala a spochybňovala ho!